Rallye Dakar

Rallye Dakar alebo po slovensky Rely Dakar/Dakarské rely (staršie Rallye Paris-Dakar, po slovensky Rely Paríž-Dakar) sú každoročné preteky kamiónov, off-road vozidiel, štvorkoliek a motocyklov. Súťaž organizuje A.S.O. – Amaury Sport Organisation a zúčastniť sa na nej môžu profesionálni pretekári ako aj amatéri, ktorí bežne tvoria okolo 80 % účastníkov. Názov sa menil a i v súčasnosti je nepresný, keďže trasa preteku sa kvôli bezpečnosti presunula v roku 2009 z afrického na juhoamerický kontinent a od roku 2020 sa jazdí v Ázii. V posledných rokoch sa preto zaužíval názov Rely Dakar.

Aj keď oficiálny názov znie rely, ide skôr o vytrvalostný off-road špeciál v náročnom teréne, kde sa používajú upravené terénne automobily. Väčšina meraných úsekov vedie cez ťažký terén. V Južnej Amerike to boli prevažne prejazdy cez piesočné duny, blato, trávnaté planiny a skalné úseky, v púštnej saudskoarabskej krajine sú to najmä piesočné duny a kamenné úseky skalných oblastí. Dĺžka etáp sa pohybuje od niekoľkých desiatok do stoviek kilometrov denne. Podujatie tak vyžaduje dlhodobú prípravu a súhru celého tímu, ktorý putuje spolu s pretekármi.

Najúspešnejší účastníci^[1] upraviť

Stéphane Peterhansel – 6x víťaz na motocykli, 7x na automobile
Vladimir Čagin – 7x víťaz na kamióne
Karel Loprais – 6x víťaz na kamióne
Cyril Despres – 5x víťaz na motocykli
Marc Coma – 5x víťaz na motocykli
Cyril Neveu – 5x víťaz na motocykli
Ari Vatanen – 4x víťaz na automobile

Trasy upraviť

Zoznam historických trás rely:

1979 – 1980: Paríž – Dakar
1981 – 1988: Paríž – Alžír – Dakar
1989: Paríž – Tunis – Dakar
1990 – 1991: Paríž – Tripolis – Dakar
1992: Paríž – Kapské Mesto
1993: Paríž – Dakar
1994: Paríž – Dakar – Paríž
1995 – 1996: Granada – Dakar
1997: Dakar – Agadez – Dakar
1998: Paríž – Granada – Dakar
1999: Granada – Dakar
2000: Dakar – Káhira
2001: Paríž – Dakar
2002: Arras – Dakar
2003: Marseille – Šarm aš-Šajch
2004: Clermont-Ferrand – Dakar
2005: Barcelona – Dakar
2006 – 2007: Lisabon – Dakar
2008: stornované – preteky boli zrušené z bezpečnostných dôvodov deň pred štartom.^[2]
2009: Buenos Aires – Valparaíso – Buenos Aires^[3]
2010: Buenos Aires – Antofagasta – Buenos Aires
2011: Buenos Aires – Arica – Buenos Aires
2012: Mar del Plata – Copiapo – Lima
2013: Lima – Tucumán – Santiago
2014: Rosario – Salta – Valparaíso
2015: Buenos Aires – Uyuni – Buenos Aires
2016: Buenos Aires – Uyuni – Rosario
2017: Asunción – La Paz – Buenos Aires
2018: Lima – La Paz – Córdoba
2019: Lima – Arequipa – Lima
2020: Džidda – Rijád – Al-Kiddija
2021: Džidda – Džidda
2022: Ḥaʼil – Džidda
2023: Sea Camp – Dammam
2024: Al Ula – Yanbu

Víťazi upraviť

Rok	Trasa	Motocykle		Automobily		Kamióny		Štvorkolky		Špeciály
Rok	Trasa	Vodič	Značka	Vodič	Značka	Vodič	Značka	Vodič	Značka	Vodič	Značka
2024	Al Ula – Rijád – Yanbu	Ricky Brabec	Honda	Carlos Sainz	Audi			Manuel Andújar	Yamaha
2023	Sea Camp – Rijád – Dammam	Kevin Benavides	KTM	Nasser Al-Attiyah Mathieu Baumel	Toyota	Janus van Kasteren Darek Rodewald Marcel Snijders	Iveco	Alexandre Giroud	Yamaha	Eryk Goczał Oriol Mena Currie	Can - Am
2022	Džidda – Rijád – Džidda	Sam Sunderland	KTM	Nasser Al-Attiyah Mathieu Baumel	Toyota	Dmitry Sotnikov Ruslan Achmadejev Ilgiz Achmecianov	Kamaz	Alexandre Giroud	Yamaha	Austin Jones Gustavo Gugelmin	Can - Am
2021	Džidda – Ḥā'il – Al-Kiddija	Kevin Benavides	Honda	Stéphane Peterhansel Édouard Boulanger	Mini	Dmitry Sotnikov Ruslan Achmadejev Ilgiz Achmecianov	Kamaz	Manuel Andújar	Yamaha	Francisco López Contardo Juan Pablo Latrach Vinagre	Can - Am
2020	Džidda – Rijád – Al-Kiddija	Ricky Brabec	Honda	Carlos Sainz Lucas Cruz	Mini	A. Karginov A. Mokejev I. Leonov	Kamaz	Ignacio Casale	Yamaha	Casey Currie Sean Berriman	Can - Am
2019	Lima – Arequipa – Lima	Toby Price	KTM	Nasser Al-Attiyah	Toyota	Eduard Nikolajev	Kamaz	Nicolas Cavigliasso	Yamaha	Francisco "Chaleco" López	Can-Am
2018	Lima – La Paz – Córdoba	Matthias Walkner	KTM	Carlos Sainz	Peugeot	Eduard Nikolajev	Kamaz	Ignacio Casale	Yamaha	Reinaldo Varela	Can-Am
2017	Asunción – La Paz – Buenos Aires	Sam Sunderland	KTM	Stéphane Peterhansel	Peugeot	Eduard Nikolajev	Kamaz	Sergej Karjakin	Yamaha	Leandro Torres	Polaris
2016	Buenos Aires – Uyuni – Rosario	Toby Price	KTM	Stéphane Peterhansel	Peugeot	Gerard de Rooy	Iveco	Marcos Patronelli	Yamaha
2015	Buenos Aires – Uyuni – Buenos Aires	Marc Coma	KTM	Nasser Al-Attiyah	Mini	Ajrat Mardejev	Kamaz	Rafal Sonik	Yamaha
2014	Rosario – Salta – Valparaíso	Marc Coma	KTM	Nani Roma	Mini	Andrej Karginov	Kamaz	Ignacio Casale	Yamaha
2013	Lima – Tucumán – Santiago	Cyril Despres	KTM	Stéphane Peterhansel	Mini	Eduard Nikolajev	Kamaz	Marcos Patronelli	Yamaha
2012	Mar del Plata – Lima	Cyril Despres	KTM	Stéphane Peterhansel	Mini	Gerard de Rooy	Iveco	Alejandro Patronelli	Yamaha
2011	Buenos Aires – Arica a späť	Marc Coma	KTM	Nasser Al-Attiyah	Volkswagen	Vladimír Čagin	Kamaz	Alejandro Patronelli	Yamaha
2010	Buenos Aires – Antofagasta a späť	Cyril Despres	KTM	Carlos Sainz	Volkswagen	Vladimír Čagin	Kamaz	Alejandro Patronelli	Yamaha
2009	Buenos Aires – Valparaíso a späť	Marc Coma	KTM	Giniel de Villiers	Volkswagen	Firdaus Kabirov	Kamaz	Josef Macháček	Yamaha
2008	Lisabon – Dakar	Zrušená kvôli bezpečnostnému riziku
2007	Lisabon – Dakar	Cyril Despres	KTM	Stéphane Peterhansel	Mitsubishi	Hans Stacey	MAN
2006	Lisabon – Dakar	Marc Coma	KTM	Luc Alphand	Mitsubishi	Vladimír Čagin	Kamaz
2005	Barcelona – Dakar	Cyril Despres	KTM	Stéphane Peterhansel	Mitsubishi	Firdaus Kabirov	Kamaz
2004	Clermont-Ferrand – Dakar	Nani Roma	KTM	Stéphane Peterhansel	Mitsubishi	Vladimír Čagin	Kamaz
2003	Marseille – Šarm aš-Šajch	Richard Sainct	KTM	Hiroshi Masuoka	Mitsubishi	Vladimír Čagin	Kamaz
2002	Arras – Madrid – Dakar	Fabrizio Meoni	KTM	Hiroshi Masuoka	Mitsubishi	Vladimír Čagin	Kamaz
2001	Paríž – Dakar	Fabrizio Meoni	KTM	Jutta Kleinschmidt	Mitsubishi	Karel Loprais	Tatra
2000	Paríž – Dakar – Káhira	Richard Sainct	BMW	Jean-Louis Schlesser	Schlesser -Renault	Vladimír Čagin	Kamaz
1999	Granada – Dakar	Richard Sainct	BMW	Jean-Louis Schlesser	Schlesser -Renault	Karel Loprais	Tatra
1998	Paris – Granada – Dakar	Stéphane Peterhansel	Yamaha	Jean-Pierre Fontenay	Mitsubishi	Karel Loprais	Tatra
1997	Dakar – Agadez – Dakar	Stéphane Peterhansel	Yamaha	Kenjirō Shinozuka	Mitsubishi	Peter Reif	Hino
1996	Granada – Dakar	Edi Orioli	Yamaha	Pierre Lartigue	Citroën	Viktor Moskovskič	Kamaz
1995	Granada – Dakar	Stéphane Peterhansel	Yamaha	Pierre Lartigue	Citroën	Karel Loprais	Tatra
1994	Paríž – Dakar a späť	Edi Orioli	Cagiva	Pierre Lartigue	Citroën	Karel Loprais	Tatra
1993	Paríž – Tanger – Dakar	Stéphane Peterhansel	Yamaha	Bruno Saby	Mitsubishi	Francesco Perlini	Perlini
1992	Paríž – Syrta – Kapské Mesto	Stéphane Peterhansel	Yamaha	Hubert Auriol	Mitsubishi	Francesco Perlini	Perlini
1991	Paríž – Tripolis – Dakar	Stéphane Peterhansel	Yamaha	Ari Vatanen	Citroën	Jaques Houssat	Perlini
1990	Paríž – Tripolis – Dakar	Edi Orioli	Cagiva	Ari Vatanen	Peugeot	Giorgio Villa	Perlini
1989	Paríž – Tunis – Dakar	Gilles Lalay	Honda	Ari Vatanen	Peugeot	–	–
1988	Paríž – Alžír – Dakar	Edi Orioli	Honda	Juha Kankkunen	Peugeot	Karel Loprais	Tatra
1987	Paríž – Alžír – Dakar	Cyril Neveu	Honda	Ari Vatanen	Peugeot	Jan de Rooy	DAF
1986	Paríž – Alžír – Dakar	Cyril Neveu	Honda	René Metge	Porsche	Giacomo Vismara	Mercedes
1985	Paríž – Alžír – Dakar	Gaston Rahier	BMW	Patrick Zaniroli	Mitsubishi	Karl-Friedrich Capito	Mercedes
1984	Paríž – Alžír – Dakar	Gaston Rahier	BMW	René Metge	Porsche	Pierre Lalleu	Mercedes
1983	Paríž – Alžír – Dakar	Hubert Auriol	BMW	Jacky Ickx	Mercedes	G. Groine	Mercedes
1982	Paríž – Alžír – Dakar	Cyril Neveu	Honda	Claude Marreau	Renault	Georges Groine	Mercedes
1981	Paríž – Alžír – Dakar	Hubert Auriol	BMW	René Metge	Range Rover	Adrien Villette	Alm/Acmat
1980	Paríž – Alžír – Dakar	Cyril Neveu	Yamaha	Freddy Kottulinsky	Volkswagen	Zohra Ataouat	Sonacome
1979	Paríž – Alžír – Dakar	Cyril Neveu	Yamaha	Alain Génestier	Range Rover	–	–

Slováci na Rely Dakar upraviť

Okrem sporadickej účasti v triede automobilov a kamiónov sa najmä v posledných ročníkoch výraznejšie presadzujú motocyklisti. Jaroslav Katriňák skončil v roku 2007 na konečnom 9. mieste^[4], Štefan Svitko v roku 2010 na 13. mieste a v roku 2012 na výbornom 5. mieste.^[5] V ročníku 2015 skončil Štefan Svitko na 4. a Ivan Jakeš na 8. mieste (s 2. etapovými víťazstvami). Doposiaľ najlepší výkon dosiahol v ročníku 2016 Štefan Svitko, ktorý získal 2. miesto.^[6] V ročníku 2017 štartovali opäť dvaja motocyklisti; Ivan Jakeš pre zranenie nedokončil 5. etapu, Štefan Svitko sa kvôli penalizácii (pre nedovolené tankovanie a nedodržaný limit na dojazd etapy /pre ošetrenie/) prepadol na konečné 25. miesto. Ako jedinému slovenskému zástupcovi sa nedarilo ani v roku 2018, kedy bol po ťažkom páde v 10. etape nútený odstúpiť z priebežnej 8. pozície.

Pozri aj upraviť

Africa Eco Race

Referencie upraviť

↑ Rallye Dakar na motonews.sk [online]. [Cit. 2015-01-01]. Dostupné online. Archivované 2015-01-01 z originálu.
↑ Rely Dakar prvýkrát v histórii zrušená Archivované 2008-02-15 na Wayback Machine na sme.sk získané (18. 2. 2008)
↑ http://www.auto.sk/spravy/?clanok=9496
↑ Rally Dakar ročník 2007 - Jaro deviaty! [online]. motoride.sk, 22. február 2010. Dostupné online.
↑ Sumár Dakar 2012 - 11. víťazstvo pre značku KTM, 4. víťazstvo pre Cyrila Despresa, historický úspech Štefana Svitka [online]. motoride.sk, 16. január 2012. Dostupné online.
↑ Štefan Svitko reprezentoval na Dakare nielen Slovensko, ale aj nás. SCRUBdesignz.com Dostupné online. Archivované 2016-06-24 na Wayback Machine

Externé odkazy upraviť

oficiálne stránky pretekov

[1] Rallye Dakar na motonews.sk [online]. [Cit. 2015-01-01]. Dostupné online. Archivované 2015-01-01 z originálu.

[2] Rely Dakar prvýkrát v histórii zrušená Archivované 2008-02-15 na Wayback Machine na sme.sk získané (18. 2. 2008)

[3] ttp://www.auto.sk/spravy/?clanok=9496

[4] Rally Dakar ročník 2007 - Jaro deviaty! [online]. motoride.sk, 22. február 2010. Dostupné online.

[5] Sumár Dakar 2012 - 11. víťazstvo pre značku KTM, 4. víťazstvo pre Cyrila Despresa, historický úspech Štefana Svitka [online]. motoride.sk, 16. január 2012. Dostupné online.

[6] Štefan Svitko reprezentoval na Dakare nielen Slovensko, ale aj nás. SCRUBdesignz.com Dostupné online. Archivované 2016-06-24 na Wayback Machine

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]