Raraka
Raraka (pôvodný názov Te Marie)[2] je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
| Raraka (Te Marie) | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 16°10′00″J 144°54′00″Z / 16,166667°J 144,9°Z |
| Miestna osada | Motupapu |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 3 m n. m. |
| Dĺžka | 26 km |
| Šírka | 20 km |
| Rozloha | 397,7 km² (39 770 ha) |
| - súše | 7,2 km² (720 ha) |
| Obyvateľstvo | 110 (2012[1]) |
| Hustota | 15,28 obyv./km² |
| Pre verejnosť | regulovaný |
| Prístup | loďou |
| Objaviteľ | kapitán Ireland |
| - dátum | 2. október 1831 |
| Lagúna | polootvorená |
| Vstup do lagúny | splavný, s navigáciou podľa IALA |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 Mapa komunity Fakarava
| |
| Wikimedia Commons: Raraka | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jeho najbližšími susedmi sú atoly Kauehi (necelých 19 km na severozápad), Katiu 39 km na juhovýchod a komunitný atol Fakarava (49 km na západ). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 475 km na juhozápad.
Geografia atolu upraviť
Atol má oválny tvar, na dĺžku meria približne 26 km a na šírku 20 km. Lagúna má celkovú rozlohu 361,8 km². Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva najmä z južnej strany ponad plytké prieplavy, prerušované množstvom maličkých „motu“. Inak tvorí prstenec atolu, najmä zo severnej strany, takmer súvislý pás súše s vegetáciou.
Do lagúny vedie jediný splavný prieplav Manureva na severnom konci, široký viac ako 200 m ale vďaka členitému dnu a koralom rôzne hlboký 3 – 10 m. Kvôli tomu a aj v dôsledku silných miestnych prúdov, ktorých rýchlosť môže dosiahnuť až 6 uzlov, sa vstup do vôd atolu odporúča len s pomocou skúsených domorodých obyvateľov alebo lodivodov, ktorí poznajú miestne pomery a podmienky.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej 70 m pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 1,3 km a jej vek sa odhaduje na 51,8 až 53,8 mil. rokov.[3]
Dejiny upraviť
Najstaršie záznamy sa datujú až do roku 1831, keď britský kapitán „Ireland“ uviedol dátum 2. október ako deň objavu.[4][5][6]
Prvým Európanom, ktorý na atol vystúpil, bol v roku 1838 francúzsky bádateľ a dôstojník Jules Dumont d’Urville.
Následne atol dvakrát navštívil Charles Wilkes pri jeho námornej objaviteľskej výprave Spojených štátov do Južného oceánu, a to 30. augusta 1839 a 18. decembra 1840.[5]
Demografia upraviť
V 19. storočí, keď sa Kauehi stal francúzskym územím, mal asi 100 obyvateľov.[7]
| Rok | 2002 | 2007 | 2012 | |||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet obyvateľov | 67 | 72 | 110 | |||||
| Zdroj ISPF,[1][8] Sčítanie obyvateľstva | ||||||||
Súčasnosť upraviť
Väčšina populácie atolu žije v severnej oblasti atolu, hneď pri splavnom vstupe do lagúny Manureva, v osade Motupapu.
Obyvatelia sa živia rybolovom, produkciou kopry a perál.
Atol je súčasťou „biosférickej rezervácie“ podľa programu UNESCO MAB (Človek a biosféra). Znamená to, že pre dané územie platia zvláštne predpisy, ktorými sa riadi prístup na atol a využívanie jeho zdrojov.[9]
Administratívne a geografické členenie upraviť
Geograficky patrí atol Raraka k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Katiu, Aratika, Kauehi a Taiaro.
Administratívne je atol súčasťou komunity Fakarava, kde patria ešte atoly Aratika, Niau, Taiaro, Kauehi a Toau.
Referencie upraviť
- ↑ a b Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie [online]. [Cit. 2014-06-15]. Dostupné online. Archivované 2014-04-19 z originálu.
- ↑ J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264-8 [online]. [Cit. 2014-06-15]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Raraka Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ Raraka na tahitiheritage.pf [online]. [Cit. 2014-06-15]. Dostupné online. Archivované 2014-04-09 z originálu.
- ↑ a b Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.637.
- ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine
- ↑ Unesco Mab Biosphere Reserve Information
Externé odkazy upraviť
Zdroje upraviť
- Tahiti Heritage
- National Geospatial-Intelligence Agency, navigačná príručka „Pacific Islands“
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Raraka na francúzskej Wikipédii.