Redaktor:Robo Parso/pieskovisko

Mgr. art. Róbert Paršo
Narodenie	04.07.19704. júl 1970 (53 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Alma mater	Vysoká škola výtvarných umení umení v Bratislave
Profesia	grafický dizajnér
Odkazy
Webstránka	stupidesign.eu
Biografický portál

Mgr. art. Róbert Paršo (*4. 7.1970, Bratislava) je slovenský grafický dizajnér, tvorca značky STUPIDesign, zakladateľ nezávislého kultúrneho priestoru a galérie FreeDom v Báhoni a združenia Poster (bývalý klub priateľov Trienále plagátu v Trnave). A aký je Robo v skratke? „Robo je SUPER“ (napísané na žiadosť manželky Roba Parša)

Štúdium

V roku 1976 nastúpil na základnú školu na Vazovovej ulici v Bratislave, ktorú úspešne ukončil v roku 1984. Jeho ďalšie kroky smerovali na Strednú priemyselnú školu dopravnú v Trnave, kde v rokoch 1984 − 1988 vyštudoval odbor Práca a servis vozidiel s maturitou. Keďže jeho snom bolo stať sa dizajnérom automobilov, podal si prihlášku na vysokú školu: Vysoké učení technické v Brne. Na prvé prijímačky zaspal, tak si to zopakoval o dva týždne s ostatnými, ktorí nemohli dôjsť zo zdravotných dôvodov. V roku 1988 nastúpil do prvého ročníka, kde ho však ako Slováka priradili na odbor Slévárenské technológie, čo nebol jeho cieľ. Po opakovaní prvého ročníka kvôli fyzike a po revolúcii, odišiel v roku 1990 zo školy. Pol roka pôsobil ako upratovačka, potom v roku 1991 až 1992 robil aranžéra vo vojenskom klube na Vysokej pedagogickej vojenskej škole v Bratislave. Keď sa raz bezcieľne potuloval po Bratislave, stretol učiteľa zo základnej umeleckej školy Igora Minárika, ktorý ho nahovoril, aby skúsil ísť na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Na prijímačky ho pripravoval Juraj Čarný a úspešne ich zvládol na druhý pokus, čo ho radilo k umelcom s „hendikepom“ v ateliéri prof. Ľubomíra Longauera akad. mal., pretože skutočné talenty sa dostávajú na školu až na tretí pokus :). Vysokú školu výtvarných umení navštevoval v rokoch 1993 − 1999 ako verný študent Ľ. Longauera. Počas štúdia na vysokej škole, ale aj predtým, sa zúčastnil niekoľkých workshopov: roku 1991 Workshop fotografie v Poprade; 1992 Workshop fotografie (lektor Yuri Doyc) v Michalovciach; 1993 Workshop SCP v Ružomberku; 1997 Workshop ETUD (experimentálny, kreatívny, umelecký workshop) v Martine; 1998 Workshop ETUD v Kopčanoch. Taktiež odišiel aj na zahraničnú stáž na ALU Ljubljana do ateliéru grafického dizajnu pod vedením Radovana Jenku v roku 1997 a počas rokov 1995 − 1996 si spravil pedagogické minimum. Počas celého štúdia na vysokej škole sa zaoberal myšlienkou vytvorenia si vlastnej značky (vizuálneho štýlu), čo sa mu nakoniec podarilo a celý dizajn manuál značky STUPIDesign odprezentoval ako svoju diplomovú prácu.

Workshopy

Počas štúdia na vysokej škole, ale aj predtým, sa zúčastnil niekoľkých workshopov: roku 1991 Workshop fotografie v Poprade; 1992 Workshop fotografie (lektor Yuri Doyc) v Michalovciach; 1993 Workshop SCP v Ružomberku; 1997 Workshop ETUD (experimentálny, kreatívny, umelecký workshop) v Martine; 1998 Workshop ETUD v Kopčanoch. Taktiež odišiel aj na zahraničnú stáž na ALU Ljubljana do ateliéru grafického dizajnu pod vedením Radovana Jenku v roku 1997 a počas rokov 1995 − 1996 si spravil pedagogické minimum.

Kariéra

Pod značkou STUPIDesign vystupoval a pracoval od 1. mája 1998, keď sa začala jeho kariéra freelancera. Ďalším jeho veľkým snom bolo založenie grafického štúdia na spôsob grafického štúdia PENTAGRAM, ktoré bolo založené v Londýne, tu v Bratislave. To sa mu aj podarilo a v roku 2000 založil s niekoľkými spoločníkmi STUPIDesign s. r. o. Táto spoločnosť združovala veľa kreatívnych ľudí a fungovala na základe interných súťaží a súťaživosti. Nemali vlastné logo. Logo vytváral návštevník ich stránky náhodným generovaním pri vstupe na stránku a na interaktívnej stránke prebiehali „flashové“ orgie. Počas trvania spoločnosti vznikol neziskový projekt Friends of STUPIDesign (FoS), kde na počesť 100 rokov Fos bol vydaný kalendár. Po odchode Roba Parša spoločnosť zmenila meno na RGB s. r. o. a od roku 2002 pod značkou STUPIDesign vystupuje iba Robo Paršo. V rokoch 2001 − 2006 pôsobí ako učiteľ na Kurze grafického dizajnu pre 1. ročník Vysokej školy výtvarných umení. Po ukončení pracovnej zmluvy z vlastného presvedčenia, že pedagóg po 5 až 10 rokoch by mal opustiť školy, lebo tam ostane zabetónovaný, odišiel z vysokej školy. Od roku 2006 pôsobí ako grafický dizajnér pod značkou STUPIDesign. Okrem práce na vlastných projektoch, pracoval v rokoch 1992 − 1993 v Slovenskom centre dizajnu, na pozícii asistent riaditeľa, vodič. Neskôr od roku 1997 do roku 1999 pracoval v grafickom štúdiu SEPTEMBER ako junior graphic a od roku 1999 do roku 2002 v agentúre MARK BBDO pracoval na pozícii junior graphic a copywriter. Od roku 2002 pracuje už iba pod svojou značkou STUPIDesign ako freelancer. Od roku 2008 zalamuje časopis Designum, ktorý prebral po Emilovi Drličiakovi a od roku 2010 pôsobí ako učiteľ na PdF UK v Bratislave, kde učí tri predmety (Počítačová grafika, Plošné kreatívne vyjadrenia, Kresba a grafika v komerčnom využití).

Iné projekty a workshopy

Robo sa podieľal aj na vytvorení projektu FreeDom. Projekt galérie FreeDom vznikol v roku 2008. Vtedy v obci Báhoň kúpil dom (bývalú krčmu) a s nadšením sa pustil do jej rekonštrukcie. Buduje si tu vlastný byt a dizajnérske štúdio a popritom časť domu adaptuje na rezidenčný byt a galériu. Zameriava sa na úžitkové umenie, dizajn, fotografiu a umelecké remeslá. Názov zároveň napovedá, že by rád poskytol priestor každému slobodnému prejavu kreativity. V galérii sa konali niektoré podujatia ako napríklad: Pootvorenie nezávislého kultúrneho priestoru a galérie FreeDom v Báhoni na ul. A. Hlinku 3 (bývalá krčma u Adamoviča, 50m od vlakovej stanice) 1. 5. 2008; 04. 07. 2008 Indipendej a 21.10. 2009 RURAL Poster (Medzinárodný workshop tvorby plagátu). Ďalším jeho projektom je POSTER. Občianske združenie Poster (Plagát považujeme za kráľovskú disciplínu grafického dizajnu. Napriek tomu sa plánujeme viac odpútať od Trnavského trienále a kontinuálne pracovať nielen v oblasti plagátu ale aj ostatných foriem vizuálnej komunikácie), klub priateľov Trienále plagátu Trnava vzniklo v roku 2000. Jeho úzka väzba na Trnavské trienále neprospela jeho životaschopnosti. Po niekoľkých úvodných aktivitách v rokoch 2000 a 2003 jeho činnosť ustala. V roku 2009 sa Poster opäť postavil na nohy. Robo je predsedom a štatutárom a ďalší členovavia sú Viera Levitt, Mária Rišková, Jozef Dóka ml., Róbert Dóka, Zdeno Kolesár, Priska Tokarčíková, Anna Repášová.

Záľuby

Robo Paršo sa aj napriek v celku rozsiahlym pracovným aktivitám venuje aj svojim koníčkom. Prvým je kupovanie a rekonštruovanie starých domov, zatiaľ je pri druhom. Jeho snom je mať rodné domy po celom Slovensku. Druhým je kupovanie starých áut a ich rozoberanie (fiatka s otvorenou strechou a iné skvosty, čo sa mu teraz nedokončené povaľujú na záhrade) a jazdenie. Donedávna jeho tretím koníčkom bolo stopovanie a s ním spojená logistika a vypracovanie taktík pre najlepšie miesto, spôsob stopovania. No dnes už len stopárov berie, pretože sa stop pokazil a podľa neho je na vine kapitalizmus a prepustení amnestovaní za vlády prezidenta V. Havla. Ešte ho bavilo neustále preskladávať a premiestňovať veci v dome, avšak na to už má od manželky prísny zákaz.

Ocenenia

• 1997 − Cena Mikuláša Galandu
• 1997 − cena za najkrajšiu slovenskú knihu

Výstavy

• 1992 − Mlieko, club VVPŠ, Bratislava
• 1993 − Mlieko, Podbiel
• 1994 − Intercolumnium, ulica, Bratislava
• 1995 − Tunel, tunel, Bratislava
• 1997 − Trnava Poster Triennial, Trnava; Book − making Biennial, Martin; ETUD (experimental, creative, artistic workshop), Martin; Trma-vrma, Nový Jičín, CZ
• 1998 − ETUD, Kopčany; Ateliér 202, Medium Gallery, Bratislava; Biennial of Graphic Design, Brno, CZ
• 1999 − Posterra Incognita, Pod Reka Gallery, Cracow, PL; 100 rokov STUPIDesignu, Pod Reka Gallery, Krakov, PL
• 2000 − Trnava Poster Triennial 2000, Trnava; Plocha, Trnava
• 2001 − 100 rokov STUPIDesignu, BuryZone Gallery, Bratislava; Se vidimo, Jan Koniarek Gallery, Trnava
• 2002 − STUPIDesign, BuryZone, Bratislava
• 2003 − výstava KGD VŠVU Bratislava, České Budějovice, CZ
• 2004 − Stil Life, Burundi, Bratislava

Životný postoj / statement

Vplyv na tvorbu Roba Parša mali hlavne pôvodní predstavitelia grafického štúdia PENTAGRAM, podľa ich vzoru založil na Slovensku grafické štúdio STUPIDesign s. r. o., potom americký grafický dizajnér, ilustrátor Seymour Chwast a taktiež mu imponoval španielský umelec a dizajnér Javier Mariscal. Robo hovorí, že grafický dizajn je „živý“ a podľa toho sa riadi. Jeho tvorba nepodlieha žiadnym grafickým moderným trendom. Stále si zachováva vlastný, značne svojský rukopis a postoj (stupid, nonsenzus, sranda), ktorý cítiť aj v komerčných projektoch. Rád vkladá do prác interaktívnosť alebo iba vtipné vsuvky ako napríklad, keď ešte počas pôsobenia v STUPIDesign s. r. o. zalamovali prvé čísla Notabene, vytvorili malý interaktívny test (TEST ZA TREST) pre čitateľov. Berie všetky zákazky, ale radšej robí pre umenie a voľných klientov, preto ma Robo značne široký záber práce bez špecifikácie pre určitú oblasť grafického dizajnu. Aj keď ho grafický dizajn baví, platby a peniaze mu spravili z grafického dizajnu „zlý sen“ a možno sa stačí len dobre vyspať:).

Rozhovor

Akú otázku by ti položil Marcel Benčík na mojom mieste?
Stihneš to do piatku večera?

Keby si nebol grafickým dizajnérom, čo by si bol, aké zamestnanie by si chcel robiť?
Bol by som píšuci alkoholik a tulák, ale isto by som túžil robiť niečo poriadne.

Čo by si veľké natrel zelenou farbou a prečo?
Určite by som rád vniesol poriadok do farebnej škály planét našej slnečnej sústavy. Na zeleno by som natrel tú planétu na ktorú by vyšlo poradie.

Ceruzka alebo pero? A prečo?
Ceruzka je chutnejšia. Zvlášť KOOH-I-NOOR s označením HB, ale aj 4B je celkom fajn.

Keby si teraz ešte stopoval, koho by si si chcel stopnúť a prečo?
Rád by som stopol čas a nechal sa zaviezť kúsok naspäť. Čo ešte vieš poskladať bez lepidla tak dobre, ako papierové skladačky?
Myšlienky, ale bez lepidla sa často rozletia. Chcel / Nechcel by si byť ženou grafickou dizajnérkou a prečo?
Keďže si to predstavujem romanticky, tak chcel, ale bez periódy.

Keby si mohol byť Longauerov vnútorný ľudský orgán, ktorý by si bol? A prečo práve ten / to / tá / tie?
Stredné ucho je super. Mohol by som mu našepkávať, hučať, pískať do uší a prípadne narušovať rovnováhu. Ale mohol by som byť občas aj dobrý.

Myslíš, že sa môžu miešať jablká a hrušky?
Iste že sa môžu, ba priam musia. Ale iba so zemiakmi.

Odkazy

http://www.sdc.sk/index.php?lang=sk&menu=designum_2005
http://stupidesign.eu/stupidesign/portfolio/
http://visegradfund.org/
http://www.razus.sk/
http://stupidesign.eu
http://stupidesign.eu/freedom/gallery/
http://stupidesign.eu/poster/association/
http://www.sdc.sk/index.php?lang=sk&menu=otvoreny_list
http://www.sme.sk/c/2406222/otvoreny-list-dizajnerov-ministrovi-kultury.html
http://www.designby.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=322&Itemid=54&cat=ARTICLES
http://www.fedu.uniba.sk/index.php?id=2609