Roman Giertych

	Roman Giertych
Narodenie	27. február 1971 (53 rokov); Śrem, Poľsko
Alma mater	Uniwersytet im. Adama Mickiewicza v Poznani
Profesia	politik, pravnik
Rodičia	Maciej Giertych
Odkazy
Webstránka	giertych-kancelaria.pl
Commons	Roman Giertych
	Biografický portál

Roman Jacek Giertych (* 27. február 1971, Śrem) je poľský pravnik, politik, predseda krajne pravicovej Ligy poľských rodín, poslanec Sejmu a od mája 2006 do augusta 2007 zástupca predsedu poľskej vlády a minister školstva. V októbri 2007 oznámil odchod z politiky.

Životopis upraviť

Roman Giertych pochádza zo známej poľskej rodiny. Jeho otcom je Maciej Giertych a starým otcom bol Jędrzej Giertych. Vyštudoval právo a históriu na Uniwersytet im. Adama Mickiewicza v Poznani. V roku 1989 bol hlavným iniciátorom obnovy Všepoľskej mládeže a v roku 2001 jedným z iniciátorov zlúčenia poľských nacionalistických strán do Ligy poľských rodín, ktorej predsedom sa stal. Je známy aj svojím odmietaním Európskej únie a negatívnymi postojmi k homosexualite.

V roku 2004 sa ako poslanec Sejmu stal členom vyšetrovacej komisie vo veci korupčného škandálu s podplácaním poľských politikov petrochemickou spoločnosťou PKN Orlen.

Po vstupe LPR do vlády 5. mája 2006 bol Giertych vymenovaný za podpredsedu vlády a za ministra školstva, z ktorého však bolo vyňaté vysoké školstvo. Vymenovanie vyvolalo značnú kritiku najmä zo strany ľavice a liberálov. Giertych sám vyhlásil, že za protestami verejnosti, mládeže a učiteľských odborov proti nemu v skutočnosti stojí Zväz demokratickej ľavice, prípadne ďalšie „ľavičiacke“ kruhy, a homosexuálna/pedofilná lobby. Niektorí členovia LPR slová pedofília a homosexualita používajú ako synonymá. Je to preto, že v poľštine sa skôr používalo najmä slovo pederast, v hovorovej poľštine skrátené na pedał (teploš, buzík), a pedał sa opäť asocioval s pedofíliou.

V marci 2007 navrhol zakázať potraty v celej Európskej únii. Homosexualitu označil za „úchylku od prírodných zákonov“ a varoval, že propagácia homosexuality zasahuje aj najmenšie deti. Ako príklad uviedol, že na oslavách gayov v Holandsku tancovali aj jedenásťročné deti.

Školské reformy upraviť

Giertych sa v školstve od počiatku snažil presadzovať konzervatívne hodnoty (katolicizmus, vlastenectvo, rodina, tradície). Snažil sa dokonca zaviesť predmet nazývaný vlastenecká výchova, po protestoch verejnosti potom vyčleniť dejiny Poľska z hodín dejepisu do zvláštneho predmetu, ktorý by získal jednu hodinu týždenne na úkor telesnej výchovy. Takisto spomenul plán zaviesť maturitu z náboženstva, ale bez podrobností, ako by maturita mala vyzerať – na školách sa zatiaľ náboženstvo vyučuje iba formou katechizmu. Okrem toho od školského roku 2006/2007 mali mať všetky školské počítačové pracovne povinne nainštalované program filtrujúci nevhodný obsah v Internete.

Gdanský školský samovražedný incident upraviť

Hlavný článok: Gdanský školský samovražedný incident

Giertych chcel od začiatku presadiť oveľa komplexnejšie a radikálnejšie reformy, ale jeho šance boli pôvodne malé. Všetko sa však zmenilo 21. októbra 2006, keď spáchala samovraždu štrnásťročná študentka gdanského Gymnázia č. 2. Siahla si na život potom, čo podľa tvrdení represívnych orgánov ju deň predtým pred celou triedou napadli a sexuálne obťažovali piati spolužiaci.^[1] Obvinení toto tvrdenie popierajú.^[2] Gdanský školský samovražedný incident otriasol verejnou mienkou v Poľsku, najmä keď sa zistilo, že násilie, kyberšikana a sexuálne napádanie študentiek spolužiakmi je na niektorých školách celkom bežný jav, ktorý súčasná prax nie je schopná a ochotná riešiť.

Program nulovej tolerancie k násiliu upraviť

Táto nová situácia otvorila Giertychovi priestor pre nádejný pokus o presadenie tzv. Programu nulovej tolerancie k násiliu, ktorý obsahuje možno aj viac, než si pôvodne predstavoval: povinné náboženstvo, kamery v triedach, školské uniformy, vyššie právomoci učiteľov, zákaz používania mobilných telefónov v školách atď. Giertych vedie ostrý spor o týchto zmenách s liberálmi, ktorí sa im vzpierajú, zatiaľ to však vyzerá, že má väčšiu podporu verejnosti než oni.^[3]