STS-8 bola misia raketoplánu Challenger vykonaná v auguste-septembri 1983. Bol to tretí let orbitera Challenger a ôsmy let v programe Space Shuttle celkovo. Na palube letel po prvý raz astronaut čiernej farby pleti. Hlavným cieľom misie bolo vypustenie družice INSAT- 1B.

STS-8
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: STS-8
COSPAR ID:1983-089A
Raketoplán:Challenger
Posádka:5
Kozmodróm (rampa):Kennedyho vesmírne stredisko (39-A)
Štart: 30. august 1983, 06:32:00 UTC
Pristátie: 5. september 1983, 07:40:43 UTC Edwards Air Force Base
Trvanie: 6 dní 1 hodina 8 minút 43 sekúnd
Počet obehov:98
Apogeum:356 km
Perigeum:348 km
Doba obehu:90,6 min.
Inklinácia:28.5°
Vzdialenosť:4 046 660 km
Hmotnosť:2 034 666 kg (pri štarte)
92 508 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Ľ-P Brandenstein, Gardner, Truly, Thornton, Bluford
Ľ-P Brandenstein, Gardner, Truly, Thornton, Bluford
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
STS-7 STS-9

Posádka upraviť

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Predštartové prípravy upraviť

 
Challenger pri prevoze do VAB

Challenger dorazil z Edwards AFB (kde pristál pri predchádzajúcom lete) na Floridu koncom júna 1983. Pri poletovej inšpekcii bolo vymenených 76 doštičiek tepelnej ochrany, pneumatiky a brzdy na podvozku, okno pilotnej kabíny poškodené mikrometeoroidom, hydraulické čerpadlo APU-3, a toaleta. Technici tiež doplnili amoniak pre chladiaci systém, dusík a pitnú vodu. Potom bol raketoplán prevezený do VAB, kde bol 27. júla pripojený k zostave ET a SRB.

Raketoplán bol na rampu LC-39A prevezený 2. augusta a 4. prebehlo skúšobné odpočítavanie. Potom bola do jeho nákladového priestoru uložená družica Insat-1B. Pôvodne to mala byť družica TDRS-B, ale vedenie NASA sa rozhodlo vyradiť ju z nákladu STS-8.

Štart upraviť

5 dní pred štartom sa k Floride priblížil hurikán Berry, ale kozmodrómu sa vyhol a tak neovplyvnil predštartovné prípravy. 27.augusta prišla na Kennedyho vesmírne stredisko posádka a začalo sa hlavné odpočítavanie (T-46 hodín). 30. augusta, teda v deň štartu, kozmodrómom ešte prešla búrka, ale tá sa vzdialila a Challenger vzlietol v čase 06:32 UTC. Po 129 sekundách sa oddelili motory SRB, v čase T+8,45 minút boli vypnuté motory SSME. Po odhodení nádrže ET sa raketoplán po dvoch manévroch motormi OMS dostal na kruhovú obežnú dráhu.

Priebeh letu upraviť

Po otvorení nákladového priestoru Bluford začal s pokusom CFES, ktorého cieľom bolo pomocou elektroforézy oddeliť bunky z ľudského pankreasu a získať tak kultúru na výrobu inzulínu. Ostatní astronauti pripravovali manipulátor RMS.

 
Vypustenie družice Insat-1B.

Cez druhý letový deň sa uskutočnilo vypustenie satelitu. Jeho štart sa uskutočnil o 07:47 UTC, po 45 minútach sa satelit dostal na prechodovú dráhu. Po jeho navedení na stacionárnu obežnú dráhu sa vyskytol problém s jedným jeho solárnym panelom, ktorý sa neotvoril. Ďalšou úlohou druhého dňa bol test spojenia s raketoplánom a Houstonom pomocou družice TDRS-1, ale pre poruchu na pozemnom počítači vo White sands sa to podarilo až na tretí deň. Klasické spojenie pomocou pozemných staníc však bolo bez problémov udržiavané. Počas druhého dňa tiež prebiehal pokus na palete DFI – sledovanie tepelne citlivého náteru na trubici tepelného čerpadla, aby sa zistila rýchlosť prúdenia teplonosnej kvapaliny čerpadlom. Tomuto pokusu sa venoval Brandenstein, Gardner zatiaľ pokračoval s pokusom CFES.

Počas štvrtého dňa Truly znížil dráhu Challengera z 296 na 225 km kvôli experimentom. Tie mali sledovať priebeh korózie vo vesmíre pod vplyvom atomárneho kyslíka. Astronauti sa tiež zúčastnili televíznej tlačovej konferencie.

Posledný letový deň posádka zahájila prípravy na pristátie. O 06:50 UTC pilot otočil Challenger motorovou sekciou proti smeru letu a na 143 sekúnd zapálil motory OMS aby sa raketoplán dostal na zostupovú dráhu.

Pristátie upraviť

O 07:38 raketoplán zrovnal svoj let s dráhou 22 na základni Edwards AFB, o 07:39:42 sa dotkol podvozkom dráhy (touchdown) a o 07:40:40 za zastavil. Pri kontrole motorov SRB vylovených z oceánu sa zistilo, že takmer prehorela stena trysky jedného z nich, čo by malo pri štarte za následok deštrukciu motora.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-8