Wikipédia

Sauli Niinistö

Sauli Väinämö Niinistö (* 24. august 1948, Salo) je fínsky politik zo Strany národnej koalície, ktorý bol medzi rokmi 2012 a 2024 fínskym prezidentom. Počas vlády premiéra Paava Lipponena bol ministrom spravodlivosti, financií a podpredsedom vlády. V roku 2006 sa zúčastnil prezidentských volieb vo Fínsku, kde v druhom kole prehral s Tarjou Halonenovou. Do prezidentských volieb kandidoval druhýkrát v roku 2012, kde vyhral s 62,6% hlasov proti Pekka Haavistovi.[1] Do úradu prezidenta oficiálne nastúpil 1. marca 2012 ako 12. v poradí. V januári roku 2018 svoj mandát obhájil, keď vyhral už v prvom kole volieb.[2]

Sauli Niinistö
Sauli Niinistö v roku 2022
Sauli Niinistö v roku 2022
Sauli Niinistö, podpis (z wikidata)
12. prezident Fínska
V úrade
1. marec 2012 – 1. marec 2024
Predchodca Tarja Halonenová Alexander Stubb Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoSauli Väinämö Niinistö
Narodenie24. august 1948 (75 rokov)
Salo, Fínsko
Politická stranaStrana národnej koalície
Alma materUniverzita v Turku
Profesiapolitik, právnik
Rodina
Manželka
Marja-Leena Alanko (1974 – 1995)
Jenni Haukio (2009 – súčasnosť)
DetiNuutti Niinistö
Matias Niinistö
Aaro Veli Väinämö Niinistö
Odkazy
Sauli Niinistö na niinisto.fi
Spolupracuj na CommonsSauli Niinistö
(multimediálne súbory)

Od roku 2009 do zvolenia prezidentom krajiny stál na čele Fínskeho futbalového zväzu.[3]

Kariéra upraviť

Saul Niinistö pôsobil v rokoch 1977-1992 v komunálnej politike v meste Salo. Do parlamentu bol zvolený vo voľbách v roku 1987. V roku 1994 sa stal predsedom Národnej koaličnej strany a o rok neskôr podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti. Po ekonomickej depresii v roku 1996 prevzal úrad ministra financií, na ktorý vtedajší minister Iiro Viinanen rezignoval. Túto funkciu zastával Niinistö až do roku 2003, kedy odišiel z parlamentu a stal sa vicepredsedom Európskej investičnej banky v Luxembursku.

V roku 2006 sa zúčastnil prezidentských volieb vo Fínsku. V prvom kole získal 24,1% hlasov,[4] a postúpil tak do druhého kola s Tarjou Halonenovou, kde dostal 48,2% hlasov a tesne prehral.[5] Toho istého roku oznámil svoju kandidatúru do parlamentných volieb v roku 2007. Tu obdržal 60 563 hlasov,[6] čo bol najväčší počet hlasov, ktorý sa kedy podarilo v parlamentných voľbách získať.

V roku 2012 opäť kandidoval do prezidentských volieb. S 37% hlasov vyhral 22. januára prvé kolo volieb a dostal sa tak do druhého kola spolu s Pekka Haavistom.[7] Druhé kolo volieb sa konalo 5. februára a Niinistö tu zvíťazil s 62,6% hlasov.[1]

Prezidentský post obhájil aj pri voľbách v roku 2018, kedy sa ziskom 62,7% hlasov zvíťazil už v prvom kole. Jeho hlavný vyzývateľ, ktorým bol opäť Pekka Haavisto, obdržal len 12,4% hlasov.[8] Nakoľko pôsobí v tomto úrade už dve funkčné obdobia, v ďalších prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia 28. januára 2024 už kandidovať nemôže.[9]

Osobný život upraviť

Vyštudoval právo na Univerzite v Turku a pred vstupom do politiky pracoval ako právnik. Roku 1974 si vzal za ženu Marju-Leena ãlánku, ktorá neskôr v roku 1995 zomrela pri autonehode. Má s ňou dvoch synov, Nuuttiho (nar. 1975) a Matiasa (nar. 1980). Počas svojho pôsobenia ministra sa zblížil s opozičnou političkou Tanjou Karpela, Miss Fínska a neskoršie ministerkou kultúry. V roku 2003 oznámili svoje zasnúbenie, avšak o rok neskôr bolo zrušené. Roku 2009 sa oženil s o tridsať rokov mladšou Jenni Haukio.[10] Vo februári 2018 sa stal trojnásobným otcom, keď mu manželka Jenni porodila syna,[11]ktorý dostal meno Aaro Veli Väinämö.[12]

Jeho synovcom je Ville Niinistö, niekdajší predseda Zeleného zväzu a minister životného prostredia v rokoch 2011-2014.

Sauli Niinistö je tiež jedným z preživších zemetrasenia a cunami v Indickom oceáne 2004.[13]

19. apríla 2022 mu diagnostikovali ochorenie COVID-19. Následne dostal aj zápal pľúc Nakoľko sa však jeho zdravotný stav celkovo zlepšil, z nemocnice bol 27. apríla prepustený.[14]

Iné projekty upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ a b Helsingin Sanomat - Tulospalvelu [online]. [Cit. 2019-01-18]. Dostupné online. Archivované 2012-02-07 z originálu.
  2. ↑ Voľby vo Fínsku vyhral Sauli Niinistö, ukazujú predbežné výsledky [online]. aktuality.sk, 2018-01-28, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  3. ↑ Finnish FA president becomes Finland's President [online]. UEFA.com, 2012-02-07, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. (anglicky)
  4. ↑ Vaalit [online]. 2006-01-17, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. Archivované 2006-01-17 z originálu.
  5. ↑ Vaalit [online]. 2006-06-22, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. Archivované 2006-06-22 z originálu.
  6. ↑ Vaalit
  7. ↑ Yle Uutiset
  8. ↑ Finským prezidentem zůstane Niinistö, dostal přes 60 procent hlasů [online]. iDNES.cz, 2018-01-28, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. (česky)
  9. ↑ TASR. Šéf fínskej diplomacie Haavisto bude kandidovať za prezidenta. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-06-08. Dostupné online [cit. 2023-07-03].
  10. ↑ Helsingin Sanomat [online]. [Cit. 2019-01-18]. Dostupné online. Archivované 2011-12-10 z originálu.
  11. ↑ Fínsky prezident Niinistö už má tretieho potomka [online]. zoznam.sk, 2018-02-03, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  12. ↑ Finnish presidential couple reveals new son's name [online]. yle.fi, 2018-04-07, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. (anglicky)
  13. ↑ Ilta-Sanomat [online]. [Cit. 2019-01-18]. Dostupné online. Archivované 2011-10-21 z originálu.
  14. ↑ TASR. S. Niinistö nakazený covidom dostal zápal pľúc, ale nemocnicu opúšťa. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-04-27. Dostupné online [cit. 2023-07-03].

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sauli Niinistö na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sauli_Niinistö&oldid=7844261“