Sekvencia je niekoľkonásobná transpozícia krátkeho melodického alebo melodicko-harmonického úseku (tzv. modelu) spravidla stupňovite nahor alebo nadol. Je základným štýlotvorným postupom barokovej harmónie, ale využívaná je i v neskorších obdobiach. Okrem toho že sekvencia slúži ako figuračno - motivické rozvíjanie tématického materiálu, je hlavným prostriedkom k dosahovaniu chromatiky v melodike. V harmonickom procese sa využívaním harmonických sekvencií dosahuje sústavné modulačné vybočovanie a tým aj odďaľovanie nástupu tonálneho centra. Na rozdiel od vyspelej modulačnej praxe 19. storočia v ktorých sa pod moduláciami rozumelo pomerne pevné stanovenie tóniny na dlhší čas, sekvencovitými postupmi v barokovej harmóni sa dosiahlo len dotknutie iných tónin bez ich následného upevnenia. Hudobný proces sa potom vracal k pôvodnému hudobnému centru.

Keď sa prenáša melodický motív o sekundu vyššie alebo nižšie (bez harmonického sprievodu), ide o melodickú sekvenciu. Harmonický sprievod buď postupuje samostatne alebo sa nemení. Melodicko - harmonická sekvencia vzniká prenášaním melodického aj harmonického obsahu modelu o sekundu vyššie alebo nižšie. Podľa toho či sa v transpozíciach zachovávajú všetky intervaly presne alebo približne , rozlišujeme sekvencie na:

  • Tonálne sekvencie

Vznikajú takou transpozíciou modelu, pri ktorej sa niektoré intervaly modelu prispôsobujú tak, aby celá sekvencia zostala v danej tónine.

  • Modulujúce sekvencie

Dodržiavajú v transpozíciach všetky intervaly modelu, čím sa z pôvodnej tóniny v každej ďalšej transpozícii dostáva do novej tóniny.