Siebel Si 204
Siebel Si 204 bolo nemecké dopravné a viacúčelové lietadlo používané v 40. a 50. rokoch 20. storočia.
| Si 204 | |
 Siebel Si 204D | |
| Typ | dopravné lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Siebel, Aero, ČKD Praha, SNCA du Centre |
| Vyradený | 50. roky 20. storočia |
| Hlavný používateľ | Luftwaffe Francúzsko Česko-Slovensko |
| Vyrobených | 1216 |
| Varianty | Aero C3A, NC 702 Martinet |
Vznik a vývoj upraviť
Siebel Si 204 bol pôvodne vyvinutý z typu Fh 104, koncipovaný ako ľahké dopravné lietadlo. Prebiehajúce vojnové udalosti však výrazne ovplyvnili jeho ďalší vývoj, a stroj bol postupne vyvíjaný pre vojenské účely, konkrétne nákladnú dopravu, spojovaciu, sanitnú, štábnu, poveternostnú a fotografickú službu.
Siebel 204 bol projektovaný ako malé transportné lietadlo s dvojčlennou posádkou a 8 pasažiermi pre nemeckú Lufthansu. Vývoj tohto celokovového lietadla sa začal v roku 1938. Zákazníkom bolo ako zvyčajne RLM, ale vývoj prebiehal v úzkej spolupráci medzi Lufthansou a firmou Siebel v Halle. Po začatí vojny bolo prekonštruované na cvičné lietadlo s plne preskleným kokpitom pre lety na slepo.
Prvé dva prototypy boli ešte doručené so starým kokpitom a ako civilné. K prvému vzletu prototypu došlo pravdepodobne 25. mája 1940, druhý vzlietol niekedy v januári 1941. Vzlet posledného, tretieho prototypu určeného pre Luftwaffe sa datuje na koniec roka 1941 alebo začiatok 1942.
V tom čase firma Siebel vyrábala v licencii Junkers Ju 88 a tak bola schopná vyrobiť len 15 prototypov. Preto SNCAN vo Francúzsku vyrábal civilnú verziu A1 a tiež predsériovú A0 medzi aprílom 1942 a novembrom 1943. ČKD/BMM v protektoráte Čechy a Morava medzitým produkovalo verziu D0 s preskleným kokpitom; prvý kus doručili v januári 1943. Nasledovala produkcia ďalších 44 predsériových kusov. D1 séria sa začala v marci 1943 v Aero Vodochody a BMM v júni alebo júli 1943. V auguste 1943 aj SNCAN doručila prvé kusy D1.
Produkcia verzie D3 začala v októbri 1944 vo firme Aero. D3 mala drevené krídla a kovovo-drevený chvost. Výroba D1 bola vo Francúzsku ukončená v auguste 1944 po oslobodení spojencami. Celkovo SNCAN vyrobilo 168 kusov Siebelu Si 204. BMM produkovalo Siebel 204 do októbra 1944 a potom prešlo na výrobu náhradných dielov pre tento typ. Na výrobu D3 mali v Aero prejsť v marci 1945 po vyrobení 486 kusov verzie D1. No v skutočnosti produkcia pokračovala len do januára 1945 s celkovou bilanciou 541 postavených kusov. Celkovo bolo teda postavených 1216 lietadiel tohto typu, vrátane prototypov. Verzia Si 204D bola bojovo nasadená na východnom fronte ako ľahký nočný bombardér pre rušivé bombardovanie. V tejto roli slúžila táto verzia v leteckom útvare Luftwaffe STAB NSGr 4.
Bojové nasadenie upraviť
Siebel Si-204D bol používaný najmä v leteckých učilištiach typu B a C a jednotkou FÜG 1 (dodávateľská jednotka Luftwaffe), pravdepodobne ako osobné lietadlo pre posádky ktoré dodávali iné lietadlá k bojovým jednotkám. Siebel Si-204A bou používaný hlavne spojovacími letkami a bol používaný ako osobné lietadlo pre vyšších dôstojníkov ale aj v leteckých školách. V júli 1944 bolo dodaných 5 ks Siebelu Si-204, ktoré mali byť prekonštruované na nočné bojové lietadlá, ale žiadne ďalšie kusy potom už pre tento účel dodané neboli. Neexistujú však žiadne dôkazy, že by tieto stroje boli použité v boji.
Lufthansa dostala najmenej päť kusov Si-204. Prvý prototyp s imatrikuláciou D-AEFR, bol skúšaný od marca do mája 1941 pražskou pobočkou Lufthansy. Od jari 1942 do jari 1943 bol druhý prototyp s imatrikuláciou D-ASGU používaný na pravidelných linkách ako nákladné lietadlo. Stroj Siebel Si-204 bol pravdepodobne posledným nemeckým lietadlom zostreleným na Západnom fronte v Druhej svetovej vojne. Tento zostrel sa odohral večer o 20:00, dňa 8. mája 1945. Zostrelil ho poručík K. L. Smith zo 474. stíhacej skupiny, letiaci na stroji P-38 Lightning, približne 5 km od mestečka Rodach v Bavorsku.
Po skončení vojny sa jeden Si-204D zachoval na letisku Berlín-Tempelhof. Ďalší preletel do Ennsu v Rakúsku, kde bol zajatý Spojencami. Koristné Si-204 boli používané na rôzne účely; v Sovietskom zväze lietali u spoločnosti Aeroflot a v TsAGI, ale boli rýchlo nahradené strojmi domácej výroby.
Dodnes zachovalé stroje upraviť
.jpg)
Nie je známe, aby sa do dnešných dní zachoval akýkoľvek pôvodný Siebel Si-204. Všetky zachovalé stroje sú v licencii vyrábané stroje Aero C-3/103 a Nord NC 701/ NC 702. Stroj na obrázku v titule pochádza z múzea v Kbeloch. Ide o rekonštrukciu s použitím častí z strojov Aero C-3A a Nord NC 702, pričom v súčasnej podobe predstavuje verziu Aero C-3A. Ďalší relatívne zachovalý licenčný Si-204 sa nachádza v Švédsku, v múzeu Air and Space Museum v Arlande pri Štokholme. V švédskom múzeu Flygvapenmuseum, v meste Linköping, je možné vidieť zachovalý Nord NC 702. Vo parížskom múzeu Musee de l'Air je možné vidieť taktiež renovovaný Nord NC 702. V Nemecku je možné vidieť Nord NC 702, ktorý sa nachádza v berlínskom Deutsches Technikmuseum. Po svete sa tiež nachádza väčšie množstvo nekompletných častí a je známe najmenej o dvoch rekonštrukciách, ktoré by mali vyústiť do jedného letuschopného a jedného statického exponátu.
Užívatelia upraviť
Vojenskí upraviť
- Česko-Slovensko používalo do druhej polovice 50. rokov 20. storočia stroje Aero C-3A, ktoré boli počas vojny vyrábané v okupovaných továrniach Aero a ČKD. Tieto stroje lietali v Svazarme, Česko-slovenských aerolíniách a samozrejme v česko-slovenských vzdušných silách.
- Francúzske vzdušné sily používali Siebely Si-204, ako aj stroje vyrobené podnikom SNCAN. V licencii vyrábané stroje mali názov Nord NC 701/ NC 702.
- V Maďarských vzdušných silách slúžilo od roku 1947 do roku 1953 6 strojov Aero C-3.
.svg){kind=small}
- Vzdušné sily Poľska používali 6 strojov NC-701 medzi rokmi 1949 až 1955 na letecké snímkovanie.
Civilní upraviť
- Lufthansa používala najmenej 4 stroje Siebel Si-204.
- Letecká spoločnosť LOT používala medzi rokmi 1947 – 1948 6 strojov Nord NC 701, neskôr ich odovzdala vzdušným silám.
- Spoločnosť Rikets Allmänna Kartverk používala 5 strojov NC 701, ktoré boli zakúpené vo Francúzsku, medzi rokmi 1962 – 1970 na letecké mapovanie.
- Aeroflot používal niekoľko koristných Si-204 v úlohe kuriérneho stroja.
Špecifikácie (Siebel Si 204D) upraviť
Technické údaje upraviť
- Posádka: 2
- Kapacita: 8 miest
- Dĺžka: 13,02 m
- Rozpätie: 21,33 m
- Plocha krídel: 46 m²
- Výška: 4,28 m
- Hmotnosť (prázdna): 3 960 kg
- Hmotnosť (vzletová): 5 400 kg
- Pohonná jednotka: 2x vzduchom chladený invertný dvanásťvalec Argus As-411R, s výkonom 426,59 kW (580 hp)
Výkony upraviť
- Maximálna rýchlosť: 380 km/h
- Dostup: 6 400 m
- Dolet: 1 400 km
Výzbroj upraviť
- 1x guľomet 131N v streleckej veži na chrbte lietadla
- 1 000 kg bômb
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Siebel Si 204 na anglickej Wikipédii.
