Skopje
Skopje (macedon. Скопје) je hlavné a najväčšie mesto Severného Macedónska. Má rozlohu 571,46 km² a žije v ňom 526 502 obyvateľov (2021).
| Skopje (Скопје) | |||
| Hlavné mesto Severného Macedónska | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Severné Macedónsko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Skopje | ||
| Rieka | Vardar | ||
| Nadmorská výška | 240 m n. m. | ||
| Súradnice | 42°0′0″S 21°26′0″V / 42,00000°S 21,43333°V | ||
| Rozloha | 571,46 km² (57 146 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 526 502 (2021) | ||
| Hustota | 921,33 obyv./km² | ||
| Primátor | Koce Trajanovski (VMRO-DPMNE) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 1000 | ||
| Tel. predvoľba | (+389) 02 | ||
| EČV | SK | ||
  Poloha mesta v Severnom Macedónsku
| |||
| Webová stránka: www.skopje.gov.mk | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha upraviť
Mesto sa nachádza v severnej časti Severného Macedónska, v údolí rieky Vardar. V okolí sa rozprestiera kotlina, obklopená vysokými horami masívu Jakupica (Torbešija). V Skopje sa križovali stredoveké obchodné cesty z Belehradu, Dubrovníku, Konštantínopolu a Solúnu. V ich trase dnes vedú medzinárodné cesty E75 zo Srbska k Egejskému moru a E65 z pobrežia Jadranu do Grécka.
Dejiny upraviť
Prvé stopy po osídlení lokality Skopje pochádzajú už z obdobia pred naším letopočtom. V období antiky sa na území mesta nachádzal hrad Scupi, ktorý bol zničený pri zemetrasení. Územie patrilo Byzantskej ríši a práve tu sa narodil slávny byzantský cisár Justinián I.
V stredoveku ovládali územie Bulhari, po nich Srbi, ktorí si zo Skopje urobili v roku 1346 hlavné mesto svojej ríše. Už v roku 1392 obsadili celú oblasť Turci, ktorí tu vládli celých 5 storočí.
Po balkánskych vojnách (1912 – 1913) sa Skopje stáva súčasťou Srbska a po ukončení 1. svetovej vojny kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku 1929 sa kráľovstvo premenovalo na Juhosláviu, no už počas 2. svetovej vojny bola veľká časť územia Vardaru, teda dnešného Severného Macedónska pripojená k Bulharsku. Po skončení vojny sa Skopje stalo hlavným mestom Macedónskej socialistickej republiky, čo podnietilo jeho veľký rozvoj.
Mesto sa stalo dôležitým hospodárskym a kultúrnym centrom krajiny, bolo vybudovaných množstvo tovární, úradov a inštitúcií. Veľkou ranou mestu bolo silné zemetrasenie v roku 1963, ktoré vážne poškodilo infraštruktúru, budovy, továrne a vyžiadalo si množstvo obetí. Na obnove metropoly sa podieľali okrem Juhoslávie aj ČSSR, USA a ďalšie.
Po rozpade Juhoslávie sa v roku 1991 stalo Skopje hlavným mestom Macedónska (dnes nazývaného Severné Macedónsko) a následne sa pristúpilo k jeho zatraktívneniu a modernizácii. Bola vybudovaná a stále je rozširovaná moderná infraštruktúra (medzinárodné letisko, diaľnice M1 a M3) a v meste pribudlo množstvo sôch, múzeí a iných umeleckých objektov.
Napriek veľkému poškodeniu v minulosti a obnove je mesto charakteristické starobylou zástavbou z čias tureckej nadvlády, s najstaršími budovami zo 14. storočia. Táto časť mesta nebola počas zemetrasenia výraznejšie poškodená a teda ani stavebne upravovaná.
Administratívne delenie upraviť
numbered.png)
1. Centar
2. Čair
3. Šuto Orizari
4. Butel
5. Karpoš
6. Gjorče Petrov
7. Saraj
8. Kisela Voda
9. Aerodrom
10. Gazi Baba
Osobnosti mesta upraviť
- Justinián I. (* 482 – † 566), byzantský cisár
- Matka Tereza (* 1910 – † 1997), katolícka mníška, misionárka, humanitárna pracovníčka, zakladateľka rádu Kongregácia misionárok lásky a nositeľka Nobelovej ceny za mier
- Zvonko Taneski (* 1980), básnik, literárny vedec, prekladateľ a univerzitný profesor
Partnerské mestá upraviť
Podnebie upraviť
| Počasie Skopje | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
| Najvyššia priemerná °C (°F) | 4.5 (40.1) |
8.3 (46.9) |
14.0 (57.2) |
19.1 (66.4) |
24.4 (75.9) |
28.8 (83.8) |
31.4 (88.5) |
31.5 (88.7) |
26.5 (79.7) |
19.8 (67.6) |
11.5 (52.7) |
5.5 (41.9) |
18,8 (65,8) |
| Najnižšia priemerná °C (°F) | -3.8 (25.2) |
-2.3 (27.9) |
1.6 (34.9) |
5.4 (41.7) |
10 (50) |
13.7 (56.7) |
15.8 (60.4) |
15.7 (60.3) |
11.6 (52.9) |
7.2 (45) |
1.8 (35.2) |
-1.8 (28.8) |
6,2 (43,2) |
| Zdroj: [1] | |||||||||||||
Referencie upraviť
- ↑ Погода в Скопие [online]. pogoda.ru.net, [cit. 2012-07-28]. Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skopje
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |