Slanské vrchy

	Slanské vrchy
	pohorie; geomorfologický celok
	Pohľad na Slanské vrchy z Červenej skaly
Štát	Slovensko
Regióny	Košický kraj, Prešovský kraj
Nadradená ; jednotka	Matransko-slanská oblasť
Susedné ; jednotky ; (na Slovensku)	Košická kotlina; Beskydské predhorie; Východoslovenská pahorkatina
Podradené ; jednotky	Šimonka; Makovica; Mošník; Bogota; Milič
Súradnice	48°46′S 21°34′V / 48,77°S 21,56°V
Najvyšší bod	Šimonka
- výška	1 092,0 m n. m.
	Poloha Slanských vrchov
	Wikimedia Commons: Slanské vrchy
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°46′S 21°34′V / 48,77°S 21,56°V

Slanské vrchy je pohorie a geomorfologický celok vulkanického pôvodu na východnom Slovensku.

Polohopis upraviť

Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Matransko-slanská oblasť → Slanské vrchy ***

Pohorie sa tiahne v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom. Na západe susedí Košická kotlina, na severe Beskydské predhorie a na východe Východoslovenská pahorkatina.^[1]

Delenie upraviť

Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov, a to:^[1]

Najvyšším vrchom je Šimonka (1 092,0 m n. m.), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 metrov nad morom patria Čierna hora (1 072,7 m n. m.) a Tri chotáre (1 025,2 m n. m.).^[2]

Geológia upraviť

Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol - pyroxénickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.

Andezit je využívaný ako stavebný kameň vysokej kvality.

V Slanských vrchoch sa nachádza chránený areál Dubnícke bane^[3] s členitým systémom štôlní, kde sa v minulosti ťažil opál. Predmetom ochrany je mimoriadne veľké a vedecky významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. V bývalých baniach bola popísaná zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného.^[3]

Vrcholy upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Slanských vrchoch

Vrcholy Slanských vrchov nad 800 m n. m.:^[4]^[5]

Šimonka (1 092,0 m n. m.) (Najvyšší vrch Slanských vrchov)
Čierna hora (1 072,7 m n. m.)
Tri chotáre (1 025,2 m n. m.)
Makovica (981,4 m n. m.)
Krivý javor (977,0 m n. m.)
Praporec (961,2 m n. m.)
Lysá (956,3 m n. m.)
Menší vrch (949,9 m n. m.)
Nad Remetovou (929,6 m n. m.)
Oblík (924,8 m n. m.)
Mošník (911,1 m n. m.)
Črchlina (898,7 m n. m.)
Veľký Milič (895,0 m n. m.)
Dubník (874,2 m n. m.)

Bodoň (868,3 m n. m.)
Chabzdová (861,6 m n. m.)
Lazy (859,4 m n. m.)
Bogota (856,4 m n. m.)
Dubová hora (851,8 m n. m.)
Tancoška (845,0 m n. m.)
Lipová (835,8 m n. m.)
Ostrá (834,9 m n. m.)
Tereš (824 m n. m.)
Kuria hora (823,0 m n. m.)
Dobrák (820,1 m n. m.)
Mohylky (817,4 m n. m.)
Ivanov vrch (813,3 m n. m.)
Suchá hora (805,9 m n. m.)

Sedlá upraviť

Sedlá Slanských vrchov:^[4]^[5]

Dargovský priesmyk (473 m n. m.)
Grimov laz (943 m n. m.)
Červená mláka (855 m n. m.)
Obracaná studňa (845 m n. m.)
Hanušovské sedlo (835 m n. m.)
Herlianske sedlo (660,5 m n. m.)

Galéria upraviť

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Vrchol Šimonky
Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Šimonky počas inverzie
Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Šimonky počas inverzie
Slanské vrchy v jeseni pohľad na Vysielač Dubník
Praporec (961,2 m n. m.)

Referencie upraviť

↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
↑ ^a ^b Slanské vrchy. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
↑ ^a ^b Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.
↑ ^a ^b Turistická mapa 117 Slanské vrchy – Dargov 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-669-9.

Pozri aj upraviť

Zoznam vrcholov v Slanských vrchoch

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slanské vrchy

Externé odkazy upraviť

[GCS-1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.

[2] mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.

[Chránený_areál_Dubnícke_bane-3] Slanské vrchy. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.

[116_Slanské_vrchy_–_Veľká_Domaša-4] Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.

[117_Slanské_vrchy_–_Dargov-5] Turistická mapa 117 Slanské vrchy – Dargov 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-669-9.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]