Spišský Štvrtok

Spišský Štvrtok je obec na Slovensku v okrese Levoča, v Prešovskom kraji.

Spišský Štvrtok
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Levoča
Región	Spiš
Nadmorská výška	560 m n. m.
Súradnice	49°00′07″S 20°28′04″V
Rozloha	14,24 km² (1 424 ha)
Obyvateľstvo	2 584 (31. 12. 2023)
Hustota	181,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1263
Starosta	Peter Gaj (KDH)
PSČ	053 14
ŠÚJ	543624
EČV (do r. 2022)	LE
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Tatranská 4 053 14 Spišský Štvrtok
Telefón	459 82 22
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Spišský Štvrtok
Webová stránka: spisskystvrtok.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Obec sa nachádza na juhozápadnom okraji Levočských vrchov a v severozápadnej časti Hornádskej kotliny. Spišský Štvrtok leží asi v polovici cesty medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou, na križovatke európskej cesty č. 50 (cesta I/18) na Levoču a regionálnej cesty II/536 do Spišskej Novej Vsi a na Gemer. V blízkosti obce sa nachádza Národný park Slovenský raj.

Susedné obce

Letanovce, Jánovce, Dravce, Hrabušice, Mečedeľovce

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263. Poloha obce spôsobila, že jej okolie bolo osídlené už od praveku. Najväčší význam má objav pravekého organizovaného mestečka v polohe Myšia hôrka, ktoré bolo opevnené najstarším murivom v strednej Európe a život v ňom pulzoval pred 3500 rokmi.

V okolí obce sa našli stopy osídlenia z mladšej doby bronzovej i železnej - halštatskej doby. V lokalite Pod Šibeničnou horou bolo objavené včasnoslovanské osídlenie, datované do obdobia od polovice 6. až do začiatku 7. storočia. Týmto nálezom sa posúva osídlenie Spiša Slovanmi, ktorých pobyt v oblasti bol doložený nálezmi z veľkomoravského obdobia (8. storočie).

Akiste na mieste dnešnej obce bola stará trhová osada, v ktorej sa konali trhy vo štvrtok, z čoho pochádza aj jej meno. Po zaujatí okolia Maďarmi koncom 11. storočia bola obec pomenovaná podľa uhorského kráľa sv. Ladislava: Villa sancti Ladislai - Obec sv. Ladislava, čo tiež svedči o jej význame. Sv. Ladislav sa stal patrónom obce a jeho obrnená postava sa dostala aj do pečate, ktorá pochádza už z 15. storočia.

Staré a cudzie názvy obce

• 12. storočie - Obec sv. Ladislava
• 1209, 1307, 1326 - Quintoforum
• 1215 - Quintoforum
• 1243, 1263 - Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi
• 1245 - Osada sv. Ladislava
• 1263 - Villa Sancti Ladislai
• 1294 - Santus Ladislaus alias Quintoforum
• 1310 - Štwartok, Forumquintum, Donnersmark
• 1312, 1317, 1328 - Obec sv. Ladislava
• 1312 - Quinto-fori
• 1344 - Zenthlazlou
• 1479 - Chetherthekhel, Csutortokhrly
• 1492 - Donners Marckt
• 1502 - Donnersmarkt
• 1627 - Štwrtek, Štvrtek
• 1773 - Štwartek, Doners-Marck
• 1786 - Čtwrtek, Cžtevrtek
• 19. storočie - Csötörtökhely, Csötörtökfalu
• 1920 - Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok
• 1927 - Spišský Štvrtok

Symboly obce

Symboly obce vychádzajú z historických prameňov a sú prejavom úcty k dedičstvu predkov. Problematiku i návrhy erbu i pečate odborne spracoval historik PhDr. Ivan Chalupecký v roku 1996. Obecné zastupiteľstvo s týmito návrhmi súhlasilo a symboly obce boli zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S-124/97. Na základe toho už mohol obecný úrad dať vyhotoviť erb, vlajku a pečať a príležitostne ich aj používať.

Pečať

Spišský Štvrtok mal vlastnú okrúhlu pečať už v 15. storočí. Jej základom bola postava sv. Ladislava so sekerou a gotickým kolopisom

Keď bola v roku 1906 možnosť obnoviť erby a pečate obcí a miest, Spišský Štvrtok neprejavil záujem o obnovenie pečate, ani erbu a naďalej s halapartňou v pravej ruke a ľavou rukou pridržiava dvojramenný kríž. Súčasne boli určené aj farby v erbe.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (2/4), žltej (1/4) a zelenej (1/4 ) a má pomer 2:3. Ukončená j troma cípmi, t. j. dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.

Politika

Starostovia obce

• 1990 – 1994 Ján Lesičko (NEKA)
• 1994 – 1998 Ing. Ľudovít Dzurila (KDH)
• 1998 – 2002 Ing. Ľudovít Dzurila (KDH + DS)
• 2002 – 2006 Štefan Bajtoš (NEKA)
• 2006 – 2010 Štefan Bajtoš (SDKÚ)
• 2010 – Ing. Ján Greš (NEKA)

Obecné zastupiteľstvo

• 1990 – 1994: 12 poslancov
• 1994 – 1998: 12 poslancov (6 HPSR, 4 DS, 2 KDH)
• 1998 – 2002: 12 poslancov (5 DS + KDH, 4 SOP, 1 HZDS, 1 SDĽ, 1 SDS)
• 2002 – 2006: 9 poslancov (3 ANO + SMER, 3 KDH, 1 HZDS, 1 NEKA, 1 SDKÚ)

Kultúra a zaujímavosti

Pohľad na Spišský Štvrtok z Čertovej sihoťe

Pamiatky

Kláštor

Budova bývalého minoritského kláštora je ranobaroková, postavená po roku 1668, neskoršie upravovaná. Dvojpodlažná obdĺžniková budova, uprostred s rajskou záhradou. Okolo nej je chodba, z ktorej sú vstupy do jednotlivých miestností. Fasády sú hladké. V miestnostiach sú krížové hrebienkové, pruské klenby a rovné stropy.

Kostol sv. Ladislava

V obci je kostol svätého Ladislava s kaplnkou Zápoľských. Kostol bol postavený ešte pred nájazdmi Mongolov, o čom svedčia združené románske okná na veži. Spočiatku to bol len drevený kostolík. Po zničení bol pri rekonštrukcii obce postavený už v románskom slohu. Po čase však nevyhovoval a tak v roku 1402 postavili nový jednoloďový gotický kostol, ktorý bol v rokoch 1693 - 1747 niekoľkokrát opravovaný. Z tohto obdobia pochádza aj jeho baroková klenba. Klenba presbytéria zo 14. storočia ostala gotická.

V roku 1668 sem gróf priviedol minoritov, ktorým postavil ranobarokový kláštor. Takmer celé barokové vnútorné vybavenie pochádza za začiatku 18. storočia: hlavný oltár sv. Ladislava, oltáre sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho, kazateľnica, krstiteľnica, a pod. Z pôvodného gotického zariadenia sa zachovala len pieta zo 14. storočia, ktorá je umiestnená v presbytériu a maľba Usnutie Panny Márie z roku 1450, ktorá bola na hlavnom gotickom oltári. Veža kostola je postavená v prechodnom románsko-gotickom slohu a má združené románske okná. Svoje pôvodné zakončenie stratila na konci minulého storočia, keď jej počas opráv kaplnky dali dnešný ihlanovitý vrchol.

Kaplnka zvaná Zápoľských

Gotická poschodová kaplnka bola vybudovaná v roku medzi rokmi 1456 - 68 rodmi Henckel de Quintoforo a Thurzo de Bethlenfalva aj keď sa jej výstavba pripisuje Štefanovi Zápoľskému, dedičnému spišskému županovi, uhorskému palatínovi. Potvrdzujú to aj dochované stredoveké erby Gregora Scepwsÿ de Bethlenfalva a jeho nevlastného brata, budínskeho prepošta Jána Fodor ktorý v roku 1456 spoločne získali armálnu listinu. Podľa nového pokroku v štúdiu archívnych prameňov bola jej stavba uspôsobená aj k profánnej funkcii - k zasadaniu kongregácií Spišských kopijníkov a provincii Spišských miest. Architektonicky stavba kaplnky súvisí s viedenskou svätoštefanskou hutou, kde sa našli náčrtky kaplnky zo Spišského Štvrtku. Stavebná myšlienka kaplnky typu francúzskych palácových kaplniek sa dá odvodzovať z diela majstra Puchsbauma. Sieňové priestory kaplnky sú zakončené na troch stranách osemuholníka. Dolná i horná kaplnka je zaklenutá sieťovou rebrovou klenbou, v dolnej rebrá hruškovitého profilu dosadajú bezprostredne na prípory, ktoré sa spájajú s profilovaným ostením okien. Pod oknami je bohatá slepá arkatúra.

V západnej časti sa nachádza zemepánska empora. Poprsnica je zdobená kružbami. Kružby okien sú pseudogotické, z čias regotizovania v rokoch 1899 až 1901. Na vitrážach v hornej kaplnke sú erby Uhorska, Horného Uhorska, Dolného Uhorska, cisára Františka Jozefa I., cisárovnej Alžbety, ostrihomského arcibiskupa Ferenca Kolosa kardinála Vaszaryho, spišských biskupov Pála Szmrecsányiho a Györgya Császku, banskobystrického biskupa Arnolda Ipolyi-Stummera, košického biskupa Zsigmonda Bubicsa, vacovského biskupa Károlya Emmánuela Csákyho a za oltárom erb rodu Zápoľských. Z priestoru pod chórom hornej kaplnky vedie kamenné schodište do dolnej kaplnky, odkiaľ je valené zaklenutou chodbou spojenie s bývalou kláštornou budovou.

Vonkajšok kaplnky je bohato členený opornými piliermi s fiálami s krabmi. Hlavný oltár krídlového typu je pseudogotický z konca 19. storočia, uprostred gotický obraz Smrť Panny Márie, tempera na dreve z obdobia okolo roku 1450. Je to zvyšok bývalého gotického hlavného oltára kostola a pripisuje sa norimberskému maliarovi Tucherovského oltára. Neskorogotický reliéf Piety z polovice 16. stor. pochádza z okruhu dielne majstra Pavla z Levoče, v dolnej kaplnke je Pieta, neskorobaroková polychrómovaná ľudová drevorezba z konca 18. stor.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Farský úrad

Rímskokatolícky - Námestie Slobody 4
E-mail farnosti: farastvrtok@stonline.sk
Duchovný správca: PhDr. Adam Baran, OFMConv (* 1964)

Školstvo

• Materská škola - Obrancov mieru 398
• Základná škola - Školská 256

Osobnosti

• Štefan Sečka (* 1953), diecézny biskup spišskej rímskokatolíckej diecézy
• Mikuláš Dzurinda (* 1955), politik
• Mec Vrabec, legenda

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišský Štvrtok

Externé odkazy

• Oficiálne stránky obce