Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika alebo SZBP bola ustanovená ako druhý z troch pilierov Európskej únie v Maastrichtskej zmluve z roku 1992 a bližšie definovaná a rozšírená v Amsterdamskej zmluve z roku 1997. Nahradila Európsku politickú spoluprácu.
SZBP považuje NATO zodpovedné za obranu územia Európy a „mierotvorbu“, zatiaľ čo od roku 1999 je Európska Únia zodpovedná za realizačné misie; napr. udržovanie mieru (peace keeping), dozor nad zmluvami, atď.
Úlohy upraviť
Podľa zmlúv, Európska únia definuje a vykonáva spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku pokrývajúcu všetky oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorej úlohami sú:
- ochraňovať spoločné hodnoty, základné záujmy, nezávislosť a celistvosť Únie v súlade s princípmi Charty Organizácie Spojených Národov;
- posilňovať bezpečnosť Únie všetkými spôsobmi;
- udržovať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade s princípmi Charty Organizácie Spojených Národov, ako aj princípmi Helsinského Záverečného Aktu a cieľmi Parížskej Charty, vrátane tých o vonkajších hraniciach;
- podporovať medzinárodnú spoluprácu;
- rozvíjať a konsolidovať demokraciu a vládu zákona, úctu k ľudským právam a základným slobodám
Súčasti upraviť
Európska rada definuje princípy a všeobecné usmernenia pre SZBP, ako aj spoločné stratégie, ktoré majú byť implementované Európskou úniou. Na základe týchto usmernení prijíma Rada ministrov spoločné akcie alebo spoločné pozície.
- Spoločné akcie sa týkajú špecifických situácií, pri ktorých je operačná akcia EÚ považovaná za nutnú a definujú úlohy, rozsah tejto akcie, ako aj prostriedky , ktoré majú byť poskytnuté EÚ. Zaväzujú členské štáty.
- Spoločné pozície na druhej strane, určujú prístup, ktorý EÚ zaujme k určitej záležitosti geografickej alebo tematickej povahy a abstraktne definujú všeobecné usmernenia, ktorým sa členské štáty musia podriadiť.
Zmluvy určujú, že funkciu Vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vykonáva Generálny sekretár Rady ministrov, ktorý pomáha krajine držiacej Predsedníctvo Európskej únie v záležitostiach spadajúcich pod pole pôsobnosti SZBP. Keď je to vhodné, vedie politický dialóg s tretími osobami, jednajúc menom Rady ministrov na žiadosť jej Predsedníctva. Takisto koordinuje prácu Zvláštnych zastupiteľov Európskej únie. Súčasným Vysokým splnomocnencom pre SZBP je Javier Solana.
Od Kolínskej Európskej rady v roku 1999 je Európska bezpečnostná a obranná Politika (EBOP) významnou súčasťou SZBP.
Orgány Európskej únie zriadené v kontexte SZBP sú:
- Rada všeobecných záležitostí a vonkajších vzťahov (RVZVV)
- Politický a bezpečnostný výbor (PBV), ktorý monitoruje medzinárodnú situáciu v oblastiach pokrytých SZBP a prispieva názormi Rade ministrov, buď na jej žiadosť alebo s vlastnej iniciatívy, a navyše dohliada na implementáciu dohodnutých politík.
- Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie
- Satelitné centrum Európskej únie
Európska bezpečnostná a obranná politika upraviť
Európska bezpečnostná a obranná politika (EBOP) je považovaná za hlavú súčasť SZBP. EBOP bola zahájená ustanoveniami Amsterdamskej zmluvy, ktoré špecifikovali postupné budovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorá by sa zaoberala humanitárnymi a záchrannými úlohami, udržovaním mieru a úlohami ozbrojených síl v manažovaní kríz, vrátane operácií na nastolenie mieru (peacemaking). Toto sú takzvané Peterbergské úlohy.
Politický a bezpečnostný výbor upraviť
Politický a bezpečnostný výbor (PBV), ktorý bol najprv zriadený ako dočasný orgán v roku 2000, bol opísaný v záveroch Európskej rady v Nice ako základná súčasť Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. K jeho zodpovednostiam patrí navrhovanie stanovísk pre Radu všeobecných záležitostí a vonkajších vzťahov, ktorá je jednou z konfigurácií Rady Európskej únie, a vykonávanie „politickej kontroly a strategického plánovania“ opatrení krízového riadenia pre EÚ. Výbor je trvalým orgánom a je zložený zo zástupcov členských štátov na úrovni „vyšších predstaviteľov / veľvyslancov“ a stretáva sa aspoň dvakrát týždenne (utorok a štvrtok) v Bruseli. Predsedá mu členský štát, ktorý drží rotujúce Predsedníctvo Rady Európskej Únie.
Minulosť a budúcnosť upraviť
SZBP môže byť považovaná za produkt a náhradu Európskej politickej spolupráce, ktorá bola formálne ustanovená v Jednotnom európskom akte (v platnosti od roku 1987), a neformálne zahájená už v roku 1970 ako reakcia na Davignonovu správu. Ešte skorší pokus o politickú spoluprácu prostredníctvom Európskeho politického spoločenstva (v 50-tich rokoch 20. storočia) vôbec neodštartoval.
Podľa ešte neratifikovanej Európskej ústavy, pilierová štruktúra EÚ bude opustená – toto znamená, že funkcie teraz považované za súčasť SZBP budú spojené so zvyškom Únie. Medzi iným, pozícia Vysokého splnomocnenca pre SZBP bude zlúčená s pozíciou Komisára pre zahraničné veci a vytvorí sa pozícia Ministra zahraničných vecí Európskej únie, ktorý bude zároveň aj viceprezidentom Komisie.
Ako súčasť zjednodušenia žargónu zmlúv, spoločné pozície a spoločné akcie budú premenované na „rozhodnutia“.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Common Foreign and Security Policy na anglickej Wikipédii.