Stavkirke (nem. stabkirche, angl. stave church) je drevený stĺpový kostol typický pre Škandináviu medzi 11. – 15. storočím. Tvar kostola vychádza zo základov nordickej kráľovskej haly. Neskoršie kostoly majú komplikované stupňovité strechy. Podľa spôsobu stavby stien zo zvislých stĺpov a fošní sa niekedy označuje aj ako stĺpový kostol. Najstaršie zachované drevené kostoly, pochádzajú z 12. storočia.[1][2][3] Identifikovaných je asi 1 300 stredovekých kostolov, z ktorých 28 sa zachovalo v Nórsku a niekoľko ďalších v severozápadnej Európe. Archeologické vykopávky naznačujú, že sa mohli nachádzať po celej severnej Európe.[4][5] V polovici 14. storočia mohlo existovať viac ako 800 – 1 200 drevených kostolov.[6]

Drevený kostol (stavkirke) v Borgunde, 1180 – 1250, Nórsko

Etymológia upraviť

Termín stavkirke je odvodený od spojenia slova označujúce štruktúru stavby, stĺpov, prekladov a slova kostola/chrámu. Nosné drevené stĺpy sa v starej nórčine označujú slovom stafr a v modernej nórčine slovom stav. Staro nórske slovo kirkja pochádza z anglosaského slova cirice a západogermánskeho slova kirikā, ktoré má svoj pôvod v starogréckom slove κυριακόν (kuriakon) či stredovekého gréckeho slova κυριακόν (δόμα) (kuriakon [doma]), čo znamená patriaci Pánovi alebo doslovne miesto Pána či Pánov dom.[7][8][9][10][11]

Opis upraviť

 
Prierez stavkrike z Gol, 12./13. storočie, Buskerud, Nórsko

Stavkirke sa prvýkrát objavuje v priebehu 11. a 12. storočia v škandinávskych regiónoch napríklad na Islande, v Grónsku a v regiónoch, v ktorých vládli Vikingovia. Staršie kostoly sú známe iba z písomných prameňov alebo z archeologických vykopávok. Počas tohto obdobia bolo v Nórsku postavených iba 271 kostolov, z toho 160 stále existuje, zatiaľ čo vo Švédsku a Dánsku bolo 900 kostolov. Od 12. do 14. storočia sa v Škandinávii naďalej stavali drevené kostoly. K zmene výstavby sakrálnych stavieb došlo až na konci stredoveku. Začalo sa s výstavbou románskych alebo gotických katedrál z kameňa alebo tehál podľa nemeckých, francúzskych či anglických vzorov ako napríklad v Lunde, Uppsale, Stavangeri a Trondheime.[12][13]

Prvé misionárske impulzy prišli z Anglicka a Nemecka. Šírenie kresťanskej viery podporovali nórski králi Hakon I., Olaf I. Tryggvason a Olaf II., ktorí boli pokrstení a vychovaný na dvore v Anglicku. Misionári spočiatku v chrámoch netolerovali synkretizmus. Medzi týmito dvoma vierovyznaniami v Nórsku však nikdy neexistovala zmes obsahu. Stará severské viera a kresťanská viera existovali paralelne dvesto rokov. Cirkev prijala pôvodné pohanské prvky pravdepodobne preto, že veľká časť symboliky a naratívov sa preformátovala na kresťanský obsah.[14][15]

Najjednoduchšie drevené kostoly pozostávali iba z lode a presbytéria. Zvyčajne šlo bazilikálny pôdorys stavby. Plány väčších kostolov sú niekedy krížové a môžu obsahovať ochodz a apsidu. Dômyselná rámová stavba stavkirke stojaceho na kamennom základe má podopretý vodorovný drevený rám, na ktorom spočívajú štyroch rohových stĺpoch alebo koloch. Stĺpy sú hore spojené obdĺžnikom z trámov, ktoré dotvárajú rám. Všetky prvky sú spojené drevenými spojmi ako je čap a dláb alebo rybinový spoj. Vonkajšie trámy stavkirke sú umiestnené vertikálne, na rozdiel od bežnejšieho zrubového horizontálneho umiestnenia používaného v drevených konštrukciách. Konštrukčnou podstatou dreveného kostola je stĺpová konštrukcia, v ktorej sa pero a drážka vyskytujú vo výplniach stenových panelov. Medzi rohové nosné stĺpy bol v podlahe vložený nosný prah, na ktorom stojí celá stena. Najvyznanejšie stavkirke sa vyznačujú strechou s viacerými poschodiami trojuholníkových rámov, ktoré sa postupne zmenšujú.[6] Rovnako ako drevené kostoly ruskej architektúry aj stavkirke sú veľmi bohato zdobené dekoratívnymi rezbami ako sú akant, palmety, rozviliny alebo zoomorfné motívy, pretože ornamentika pohanských Vikingov bola dodatočne christianizovaná a zároveň vybavená novým výkladom dobových cirkevných autorít. Mnohé z nich majú portály zdobené jemnou drevorezbou a nástennými maľbami, ktoré obsahujú pohanské a kresťanské motívy. Niektoré kostoly mali dokonca aj figurálne drevené tympanóny alebo dračie hlavy pripomínajúce zvieracie hlavy na čeleni drakaru.[12][13]

 
Prierez stavkrike z Gol, 12./13. storočie, Buskerud, Nórsko

Najstarší zachovaný stavkirke je Kostol svätého Ondreja v Greenstede pravdepodobne z 10. alebo 11. storočia. Chrám spadá do prvého stavebného obdobia. Najväčší dochovaný stavkirke je Heddale pôvodne z 13. storočia a katedrála v Skálholte z 11. storočia, ktorá sa však nezachovala a na jej mieste bola postavený nový chrám. Ďalším príkladom dreveného kostola je stavkirke v Borgund z roku 1150 v Sogn og Fjordane. Komplikovaný pôdorys kostola využíva voľne stojace stĺpy v lodi na odporu vysokej centrálnej časti konštrukcie. Niektoré zachované drevené chrámy sa naďalej používajú ako aktívne bohoslužby.[6] V rokoch 1625 – 1627 bol vo veľkej miere prestavaný kostol vo Vågå a v rokoch 1630 – 1631 bol vo veľkej miere prestavaný kostol vo Fåvang. Vo Švédsku zhorela väčšina stavkirke počas morových epidémií v 17. storočí. V Dánsku sa nezachoval žiaden drevený kostol okrem archeologického nálezu zvyšku základov, podlahy a steny stavkirke pod kostolom v Høring neďaleko Randers.[16]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. SLOUPKOVÝ KOSTEL In: KOCH, Wilfried. Evropská architektura encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 1. vyd. Praha : Ikar, 1998. ISBN 80-7202-388-8. S. 490.
  2. stave-church In: CURL, James Stevens. A Dictionary of Architecture and Landscape Architecture. 2nd ed. Oxford : Oxford University Press, 2006. ISBN 9780198606789. S. 738 – 739.
  3. stavkirke In: Dictionnaire de français Larousse [online]. [Cit. 2021-07-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  4. Stave Church In: Medieval Scandinavia: An Encyclopedia. New York : Routledge, 2016. (Routledge Revivals: Routledge Encyclopedias of the Middle Ages.) ISBN 978-1-138-06301-3. S. 609 – 610.
  5. BUGGE, Gunnar. Les Églises en bois de Norvège. Paríž : Desclée de Brouwer, 1993. ISBN 2220034046.
  6. a b c Stave church In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2021-07-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. BURGER, Erich. Norwegische Stabkirchen. Geschichte, Bauweise, Schmuck. Kolín nad Rýnom : Erstveröff. DuMont, 1978. ISBN 3-7701-1080-3. S. 69.
  8. stave In: Online Etymology Dictionary [online]. [Cit. 2021-08-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. staff In: Online Etymology Dictionary [online]. [Cit. 2021-08-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. kirk In: Online Etymology Dictionary [online]. [Cit. 2021-08-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. church In: Online Etymology Dictionary [online]. [Cit. 2021-08-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. a b MEDIEVAL SCANDINAVIAN ART In: Lexicon universal encyclopedia. Zväzok 17. New York : Lexicon Publications, Inc., 1988. ISBN 0-7172-2025-7. S. 111.
  13. a b BUGGE, Gunnar; MEZZANOTTE, Bernardino. Stavkirker. Oslo : Grøndahl og Dreyer, 1993. ISBN 978-82-504-2072-4. S. 17.
  14. RÖSNER, Anja. Kirche Wang / Reise einer Stabkirche von Norwegens Fjorden ins Riesengebierge. Grevenbroich : Heiner Labonde Verlag, 2006. ISBN 3-937507-09-4. S. 12 – 14.
  15. CAPELLE, Torsten. Heidenchristen im Norden. Oldenburg : Landesmuseum für Natur und Mensch, 2005. ISBN 3-8053-3606-3. S. 70 – 78.
  16. HAUGLID, Roar. Norske Stavkirker, Bygningshistorisk bakgrunn og utvikling. Oslo : Dreyers Forlag, 1976. ISBN 82-09-01350-5. S. 84.

Literatúra upraviť

  • VALENBROKK, Eva; THIIS-EVENSEN, Thomas. Norwegische Stabkirchen: Architektur, Geschichte und Traditionen. 2. vyd. Neunkirchen, Oslo : Boksenteret, 1993. ISBN 82-7683-012-9.
  • HAUGLID, Roar. Norwegische Stabkirchen. Oslo : Dreyer forlag, 1977. S. 82-09-00938-9.
  • ANKER, Peter. Stavkirkene : deres egenart og historie. Oslo : Grøndahl og Dreyer, 1997. ISBN 978-82-02-15978-8. S. 294.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stavkirke

Externé odkazy upraviť