Strelecká veža
vrch vo Vysokých Tatrách
Strelecká veža je izolovaná vyvýšenina uprostred Veľkej Studenej doliny. Je to veža dvoch tvárí – zdola pôsobí mohutne, zhora nenápadne. Podľa geológov ide o tzv. nunatak - skalný útvar, ktorý kedysi osamelo čnel z ľadovca. Je často navštevovaná, ponúka pekný kruhový výhľad. Názov odkazuje na pytliakov, resp. lovcov kamzíkov.
| Strelecká veža | |
| vrch | |
 Strelecká veža, vzadu Slavkovský štít.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 130 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′59″S 20°10′47″V / 49,18298°S 20,17978°V |
| Najľahší výstup | chodecky, neznačené |
| Prvovýstup | lovci kamzíkov |
| - dátum | |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Strelecká veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Topografia upraviť
Na juh a na východ spadá strmými, horolezecky využívanými stenami. Severným smerom prechádza do sutinových plání Streleckých polí. Na východ od nej sa v Streleckej kotline nachádzajú Strelecké plesá.
Horolezectvo upraviť
- 1951 Zimný prvovýstup ľavým žľabom južnej steny A. Körtvélyessy a A. Puškáš, IV – V.
- 1958 Prvovýstup stredom východnej steny V. Prošek a A. Puškáš, IV – V.
- 1974 Prvovýstup pilierom južnej steny J. Bednár a L. Gancarčík, V A1 (dnes VI).
Len Puškáš má v stenách 6 prvovýstupov. Veža je chodecky dostupná zo Streleckých polí neznačeným chodníčkom za 15 minút (nie je povolené).
Galéria upraviť
-
Bradavica, vpravo časť steny Streleckej veže nad Streleckými plesami. -
Uprostred panorámy Veľkej Studenej doliny zdanlivo porovnateľná Strelecká veža.
Referencie upraviť
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strelecká veža
