Sumec západný
Sumec západný (iné názvy: sumec obyčajný, sumec veľký, staršie: hrča obyčajná[2], ľudovo hrča, lat. Silurus glanis; Linné, 1758) z čeľade sumcovitých je popri jeseterovitých rybách najväčšia sladkovodná ryba v Európe.
| Sumec západný | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Silurus glanis Linnaeus, 1758 | |
 Mapa rozšírenia sumca západného Prirodzený výskyt
Výskyt v pobrežných vodách
Introdukovaný
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Široká a nízka hlava prechádza nenápadne do pretiahnutého tela, kryté slizkou kožou bez šupín. Na hornej strane hlavy má malé oči. Rozoklané ústa sú vybavené dvomi dlhými chrupavčitými fúzmi v hornej čeľusti a štyrmi kratšími dolnej čeľusti. Slúžia ako chemoreceptory a sú v nich chuťové bunky. Nahrádza zle vyvinutý zrak. Má malú chrbtovú plutvu a nemá tukovú plutvu.
Základné sfarbenie tela je olivovo zelené až modrosivé, na chrbte tmavé, na bokoch je zreteľné mramorovanie, brucho je svetlo šedé až biele a škvrnité. Ojedinele sa vyskytujú i bielo zafarbení jedinci (albíni).[3]
Samec má veľkú análnu plutvu. Dorastá až 5 metrov[4], na Slovensku maximálne 3 m[3]. Môže vážiť maximálne 350 kg na Slovensku do 100 kg ale bežne má hmotnosť 30 kg[5].
Výskyt upraviť
Ideálne sú veľké toky s pomalým prúdom, alebo nádrže so stojatou vodou, bahnité dno s bujnou vegetáciou a podvodnými prekážkami, pretože sumec sa zdržuje pri dne (bentický druh), kde vyhľadáva členitý povrch s úkrytmi. Zemepisne sa vyskytuje v horných častiach povodia riek Rýn a Labe a ďalej vo vodách východnej časti Európy patriacich k úmoriam Baltského, Čierneho a Kaspického mora.
Nie je náročný na obsah kyslíka a znesie aj znečistenie.[5]
Život upraviť
Patrí k rybám dlhovekým. Dožíva sa bežne veku 20 – 40 rokov. V priaznivých podmienkach (dostatok potravy, teplá voda) rastie veľmi rýchlo. V chladných vodách je jeho rast pomalší. Žije spoločensky.[3]
Neres je od mája do júla, pri teplote vody nad 18 °C.[3] Samica z rastlín vytvára hniezdo a ikry v zhlukoch lepí na rastliny. Ikry ochraňuje.[5]
Potrava upraviť
Sumec sa živí rôznou potravou, ktorá sa mení s jeho vekom. Mladšie jedince sa živia planktónom, neskôr hmyzom a rybami.[5] Dospelý jedinec filtruje bahno, aby z neho dostal mikroskopické bezstavovce, chytá červy, obojživelníky, plazy, mäkkýše, kôrovce, z rýb hlavne lieňov a kaprov, vodných cicavcov a dokonca aj vodné vtáky (kačice).[4] Často loví v noci alebo pred búrkou.[5]
Význam upraviť
Vysoká je jeho športovo-rybárska hodnota[3] a uplatňuje sa aj jeho biomelioračná funkcia – obmedzovanie a zhodnocovanie premnožených druhov rýb. Je cenný aj pre dobré mäso bez kostí.[6] Lovná miera sumca veľkého na území Slovenska je v roku 2012 ustanovená na 70 cm.
Zo sumca sa vyrába aj lacný kaviár, z kostí a plynového mechúra sa vyrába lepidlo a využíva sa aj koža.[4]
Referencie upraviť
- ↑ Freyhof, J. & Kottelat, M. 2008. Silurus glanis . The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T40713A10356149. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T40713A10356149.en. Prístup. 16. február 2020.
- ↑ PECIAR, Štefan, ed. Slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 521.
- ↑ a b c d e DUNGEL, Jan; ŘEHÁK, Zdeněk. Atlas ryb, obojživelníků a plazů České a Slovenské republiky. 2. vyd. Praha : Academia, 2011. 181 s. ISBN 978-80-200-1979-0. (64)
- ↑ a b c GRZIMEK, Bernhard; SCHLAGER, Neil; OLENDORF, Donna; Melissa C. McDade. Grzimek's Animal Life Encyclopedia: Fishes I-II. [s.l.] : Gale, 2003. 550 s. ISBN 978-0-7876-5362-0. S. 366.
- ↑ a b c d e Holčík J., Hensel K.. Ichtyologická príručka. 1971. vyd. Bratislava : Obzor. (126)
- ↑ ANDĚRA, Miloš. Velká kniha živočichů : hmyz, ryby, obojživelníci, plazi, ptáci, savci : [1582 barevných ilustrací]. 3. vyd. Bratislava : Príroda, 2001. 344 s. ISBN 80-07-00863-2. S. 218.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sumec západný
