Sumerčina je najstarší písomný jazyk sveta, ktorým hovorili Sumeri v južnej Mezopotámii.

Podobne ako Sumeri má aj ich jazyk nejasný pôvod. Používal sa približne medzi rokmi 3000 pred Kr. a poslednými storočiami pred Kr. Jazyk však stratil výsadné (ale nie prestížne) postavenie po roku 1792 pred Kr., kedy Amorejec Chammu-rabi z Babylonu dobyl južnú Mezopotámiu. Súčasne v tomto období do južnej Mezopotámie prúdili ďalší Amorejci, čím sa približne do konca starobabylonskeho obdobia (2003 – 1594 pred Kr.) Sumeri úplne semitizovali. Sumerčina sa však ešte používala ako kultový jazyk až do čias helenizmu (do posledných storočí pred Kr.) a babylonská duchovná kultúra bola dvojjazyčná sumerská a akkadská (podobne sa v európskom stredoveku používala latinčina).

Sumerčina bola objavená a rozlúštená na konci 19. storočia. Dovtedy sa o existencii jazyka nič nevedelo.