Supia veža
Supia veža (poľ. Sępia Turnia, nem. Chmielowski-Spitze, maď. Chmielowskicsúcs) je ostro zahrotená veža v hlavnej osi rázsochy, medzi Supou štrbinou (Veterným štítom) a Štrbinou pod Strapatou vežou (Strapatou vežou) vo Vysokých Tatrách.[1]
| Supia veža | |
| vrch | |
 Supia veža z Malej Studenej doliny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Spiš |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 540 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′55″S 20°12′20″V / 49,198611°S 20,205556°V |
| Najľahší výstup | Len s horským vodcom |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Supia veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov upraviť
Meno veže nemá nič spoločné zo supmi. Sup sa nikdy vo Vysokých Tatrách neusadil. Keď sa veľmi dávno masívne vypásali tatranské stráne, pastieri vídavali supa tmavohnedého, ktorý sem prilietal z podunajských nížin nakŕmiť sa uhynutým dobytkom. Vtedy ešte Supia veža nemala pomenovanie. Pastieri si supa zamieňali s orlom a nemali pre neho ani meno. Supiu vežu prví pomenovali poľskí horolezci, rovnako aj Supiu štrbinu. Sępia Turnia v poľskom jazyku znamená "zachmúrená". Na Slovensku sa vžil nesprávny preklad. Nemecké a maďarské mená sú na pamiatku Janusza Chmielowského (1878 – 1968), od roku 1901 popredného poľského horolezca, ktorý bol autorom rôznych technických horolezeckých pomôcok a bol aj literátom.[1]
Prvé výstupy upraviť
- Alfred Martin a Ján Franz 17. júla 1907 - v lete
- Radovan Kuchař a Jiří Šimon, 27. decembra 1953 - v zime
Turistika upraviť
Veža je prístupná len v sprievode horského vodcu.
Referencie upraviť
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sępia Turnia na poľskej Wikipédii.