Tálium

chemický prvok s protónovým číslom 81

Tálium (lat. Thallium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Tl a protónové číslo 81. Tálium je v zemskej kôre veľmi vzácny chemický prvok. Priemerný obsah je 0,5 – 2 ppm (mg/kg). V morskej vode je jeho koncentrácia taká nízka, že ju nemožno zmerať ani najcitlivejšími analytickými technikami, pričom sa udáva, že nižšia ako 0,01 μg/l. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm tália približne 300 miliárd atómov vodíka.

Tálium
(thallium)
ortuť ← tálium → olovo
In

Tl

Nh
81
Periodická tabuľka
6. perióda, 13. skupina, blok p
kovy
Vzhľad
striebrolesklý kov, na vzduchu rýchlo koroduje
tálium
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 204,3833 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p1
Atómový polomer 190 pm (vyp.: 156 pm)
Kovalentný polomer 148 pm
Kovový polomer 171 pm
Van der Waalsov pol. 196 pm
Iónový polomer
pre: Tl+
140 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,62 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 589,4 kJ.mol−1
2: 1 971 kJ.mol−1
3: 2 878 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) I, III
Št. potenciál
(Tl+/Tl)
−0,336 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 11,85 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 577 K)
11,22 kg·dm−3
Teplota topenia 577 K (303,85 °C)
Teplota varu 1 746 K (1 472,85 °C)
Sk. teplo topenia 165 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 4,14 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 26,32 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 882 977 1 097 1 252 1 461 1 758
Iné
Kryštálová sústava hexagonálna
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 0,18 nΩ·m
Tep. vodivosť 46,1 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť 29,9 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 818 m·s−1
Youngov modul 8 GPa
Pružnosť v šmyku 2,8 GPa
Objemová pružnosť 43 GPa
Poissonovo č. 0,45
Tvrdosť (Mohs) 1,2
Tvrdosť (Brinell) 26,4 MPa
Reg. číslo CAS 7440-28-0
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
203Tl 29,524 % stabilný s 122 neutrónmi
 204Tl synt. 119 ms. ß- 0,764 204Pb
synt. 3,78 r. ε 0,347 204Hg
205Tl 70,476 % stabilný s 124 neutrónmi
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému tálium.

Tálium objavil v roku 1861 anglický chemik William Crookes pri spektroskopickom skúmaní rúd. Keďže sa dovtedy neznámy prvok prejavoval v spektre jasnou zelenou emisnou čiarou nazval ho tálium, z gréckeho thallos, zelený.

V horninách sa vyskytuje vždy ako prímes, predovšetkým v sulfidických rudách medi, olova a zinku. Odpad po spracovaní týchto rúd slúži ako surovina na prípravu čistého tália elektrolýzou. V niektorých lokalitách sa nachádza vo zvýšenej koncentrácii v ílovitých mineráloch a žule.

Halogenidy tália sa podobajú na halogenidy striebra (sú to ťažko rozpustné svetlocitlivé látky), hydroxid tálny je veľmi silný hydroxid na úrovni hydroxidov alkalických kovov. Zlúčeniny tália sú veľmi toxické a používali sa ako základná súčasť niektorých prostriedkov na hubenie krýs, iných hlodavcov a hmyzu.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému tálium