Wikipédia

Tajba

národná prírodná rezervácia

Tajba je národná prírodná rezervácia,[1] mŕtve rameno Bodrogu v katastrálnom území obce Streda nad Bodrogom v okrese Trebišov vo výmere 27,36 ha. Predstavuje ukážku dnes už vzácnych pozostatkov močiarnych spoločenstiev na území Medzibodrožia. Vyskytuje sa tu pravidelne rozmnožujúca, kriticky ohrozená (vedená v Červenej knihe) korytnačka močiarna a vodné vtáctvo.

Tajba
národná prírodná rezervácia
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Trebišov
Obec Streda nad Bodrogom
Súradnice 48°23′14″S 21°46′13″V / 48,387279°S 21,770267°V / 48.387279; 21.770267
Rozloha 0,2736 km² (27 ha)
Vznik 1966
Správa Latorica
Kód 691
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Tajba
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ochrana prírody upraviť

Výskyt korytnačiek bahenných na východnom Slovensku je viazaný na NPR Tajba. Zostupný trend populácie na Slovensku si vynútil uvažovať o ich územnej ochrane. Vtedajšiu ŠPR Tajba navrhol Dr. Štollmann. Dňa 25. 5. 1966 bola schválená SNR. Tým sa právne zabezpečila územná ochrana korytnačky bahennej na jedinej reprezentatívnej lokalite Východoslovenskej nížiny s rozlohou 27,36 ha.

Ochrana ŠPR Tajba nebola bez problémov. Tesne pred jej vyhlásením ŠM v Strede nad Bodrogom začal v časti pripravovanej rezervácie ťažiť dno mŕtveho ramena a začali ho vápniť. Zber trstiny obyvateľmi patril tiež k pravidelným zásahom do rezervácie. V roku 1970 sa na Tajbe začala výstavba odchovne pre polodivoký chov kačíc, a iba dodatočne sa o nej konzultovalo so ŠOP. V roku 1971 v tesnej blízkosti ŠPR Tajba ŠL v Košiciach zriadili svoju bažantnicu a súčasne vykládli po obvode rezervácie vajcia otrávené síranom thálnym proti strakám, vranám a čajkám. Po následných rokovaniach so ŠOP bola bažantnica zrušená.

 
Korytnačka močiarna Emys orbicularis.

Najzávažnejší zásah do ŠPR nastal haváriou vykurovacích olejov v PNZP v Strede nad Bodrogom, ktoré odtiekli odpadovým kanálom priamo do južnej časti ŠPR. ŠOP v Prešove musela prevziať všetku iniciatívu na doriešenie prípadu a za aktívnej pomoci Štátnej vodohospodárskej inšpekcie v Košiciach nakoniec PNZP musel uhradiť škody za nedodržanie vodohospodárskych predpisov. Po všetkých týchto pohromách, ktoré rezerváciu postihli boli vyhliadky korytnačiek bahenných vcelku uspokojivé.

RNDr. Jozef Voskár pri pozorovaniach v roku 1986 zaznamenal výskyt korytnačiek len v tých častiach rezervácie, ktoré boli mimo priameho dosahu splaškov z PNZP a mimo dosahu olejovej havárie. O svojich pozorovaniach napísal: „Na jednom z úsekov rezervácie v dĺžke asi 150 m sme pozorovali celkove 5 dospelých (20 – 25 cm) asi 20 m od seba vzdialených jedincov a niekoľko korytnačiek menších veľkostných kategórií. Populácia je dynamická, má zastúpené všetky vekové kategórie."

Potom ale nastala pre ŠPR ďalšia katastrofa. Bolo upravované koryto rieky Bodrog a hladina vody na Tajbe začala klesať. Najväčší pokles, ktorý trvá dodnes je v časti, kde sa presťahovala celá populácia korytnačiek, a ktorá je mimo dosahu olejovej havárie. Týmto sa korytnačkám znemožnilo dostať sa na miesto, kde kládli vajcia. A keď sa tam tie najstatočnejšie samičky dostanú, vyliahnuté mláďatá sa nemajú šancu dostať k vode, ktorá je momentálne vzdialená od miesta, kde sa narodili asi 500 m. Na tomto úseku by určite neušli pohľadom predátorov.

Program záchrany korytnačky močiarnej na Slovensku upraviť

Korytnačka močiarna je druhom európskeho významu, jej spoločenská hodnota je 3 000 eur[2].  Podľa správ, ktoré SR predkladá Európskej komisii v 6-ročných intervaloch, bola za obdobie 2013 – 2018 početnosť druhu na Slovensku 300 – 500 jedincov s klesajúcim trendom.[3] Štátna ochrana prírody SR vypracovala "Program záchrany korytnačky močiarnej za obdobie rokov 2017 – 2021"[4], ktorý bol po schválení Ministerstvom životného prostredia SR realizovaný.

"Vyhodnotenie plnenia Programu záchrany korytnačky močiarnej (Emys orbicularis Linnaeus, 1758) za obdobie rokov 2017 – 2021"[3] upraviť

Podľa dokumentu vyhodnotenia sa v rámci programu uskutočnilo:

  1. ŠOP SR vypracovala aktualizáciu Programu záchrany pre korytnačku močiarnu na obdobie rokov 2017 – 2021,  ktorú MŽP SR schválilo dňa 17. 8. 2017
  2. hydrogeologický prieskum NPR Tajba, ako podklad k jej manažmentu (2017)
  3. osadené výstražné dopravné značenie „korytnačka močiarna“, má upozorňovať vodičov na možný stret s korytnačkami močiarnymi migrujúcimi medzi NPR Tajba a Somotorským kanálom (2019)
  4. na kladisku korytnačky močiarnej pri NPR Tajba realizované manažmentové opatrenia – odstraňovanie náletu inváznych a invázne sa správajúcich druhov rastlín, krov a stromov (Agát biely, Drieň krvavý, Slivka trnková, Hloh, Solidago sp.) a inej nitrátofilnej vegetácie (2018 – 2021)
  5. výrub agátu bieleho a krovitého porastu na kladiskách vajec firmou Fleiredelie s. r. o. na ploche 8 hektárov na vlastné náklady (2018)
  6. prečerpanie vody z Bodrogu mobilným prečerpávacím zariadením do NPR Tajba – (november 2019)
  7. manažmentové opatrenia zamestnancov Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Latorica a dobrovoľníkov na kladiskách s použitím krovinorezov (2019)
  8. manažmentové opatrenia zamestnancov Správy CHKO Latorica na vybraných kladiskách (2020 - 2021)
  9. Externí mapovatelia zmapovali lokality na východnom Slovensku (2021). Druh bol potvrdený na lokalitách: Tice v obci Rad (1 jedinec v roku 2018), Katastrálne územie obce Beša (1 jedinec v roku 2019) Strážne (2 jedince v roku 2021), Kráľovský Chlmec (1 jedinec v roku 2021) Poľany (1 jedinec v roku 2021).
  10. Ako perspektívne územia sa javia: Klin nad Bodrogom, Kráľovský Chlmec, Oborín a Tice medzi Hrušovom a Radom.

Plánované aktivity na záchranu korytnačky močiarnej v NPR Tajba upraviť

Ďalšie opatrenia pre záchranu korytnačky močiarnej budú realizované v rámci projektu LIFE IP – NATURA 2000 SVK - LIFE19 IPE/SK/000003 (Úloha sústavy NATURA 2000 a manažment vybraných prioritných biotopov v integrovanej ochrane krajiny v Slovenskej republike)  www.lifepriroda.sk.

Opatrenia v rámci projektu LIFE IP (podľa dokumentu "Vyhodnotenie plnenia Programu záchrany korytnačky močiarnej"[3])

  1. Vybudovanie prívodného kanála od ramena Bodrogu, čím sa zabezpečí zavodňovanie NPR Tajba (27 hektárov) a rovnako aj revitalizácia a udržiavanie biotopu korytnačky močiarnej (v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom)
  2. Obnova mŕtvych ramien Tice – tým sa zrevitalizujú biotopy v obciach  Boľ, Vojka, Zatín, Rad a Svinice
  3. Manažmentové opatrenia na ploche 1 hektára na zlepšenie rozmnožovacích možností korytnačky (CHKO Latorica už s vlastníkmi pozemkov, na ktorých sú kladiská, podpísala súhlas s realizáciou opatrení)

Iné projekty upraviť

Pre korytnačku močiarnu sú realizované opatrenia aj v rámci projektu LIFE SUB-PANNONIC „Obnova biotopov a druhov subpanónskych travinnobylinných porastov“

Referencie upraviť

  1. ↑ Tajba. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  2. ↑ Komplexný informačný a monitorovací systém ŠOP SR [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2022-07-21]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Vyhodnotenie plnenia Programu záchrany korytnačky močiarnej (Emys orbicularis Linnaeus, 1758) za obdobie rokov 2017 – 2021 [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica, [cit. 2022-07-21]. Dostupné online.
  4. ↑ PROGRAM ZÁCHRANY korytnačky močiarnej (Emys orbicularis Linnaeus, 1758) na roky 2017 – 2021 [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica, [cit. 2022-07-21]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tajba

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tajba&oldid=7674686“