Tanka
Tanka (jap. 短歌) je japonský poetický žáner - báseň. Je to najstaršia forma japonskej poézie. Od básne tanka je odvodený žáner renga a ďalej haiku. Ako synonymum pre názov tanka sa používa termín „waka“ (jap. 和歌). Termín waka je však všeobecné označenie japonskej básne: wa = japonská, ka = báseň. Tento výraz vznikol z potreby odlíšiť japonskú a čínsku poéziu, ktorá isté obdobie dominovala. Waka má svoje subžánre: sedóka - popevok, tanka - krátka báseň, čóka - dlhá báseň, haiku - 17 slabičná krátka báseň.[1][2]
Preto je pomenovaný konkrétny básnický útvar o 31 slabikách ako tanka pre rozlíšenie. Tento názor sa vyskytuje v obidvoch publikáciách, ktoré sa uvádzajú ako referencie. Nielen ale pre základné rozlíšenie. Aj časť básne renga má v sebe druhú slohu nesúcu tradičné pomenovanie waka alebo waki (dva sedemslabičné verše). Preto, aby sme sa nemýlili, tento subžáner jednoslohovej básne budeme i naďalej v článku nazývať „tanka“. (vysloviť ako tenka). Názov tanka preferuje aj japonský básnik Masaoka Šiki vo svojich kritických esejach a je súčasťou jeho modernej reformy japonskej poézie.
Forma básne upraviť
Formálna stránka básne tanka je: Jedna sloha s piatimi veršami vo forme: 5-7-5-7-7, teda 31 slabikami. Verše nemajú rýmy. Sú konštruované z piatich a siedmich slabík alebo mór. (móra je najkratšie zvukové vyjadrenie písanej slabiky).
História žánru upraviť
Najstarší výskyt tejto básnickej formy je v najstaršej japonskej kronike Kodžiki zo začiatku 8. storočia v období "Nara". Prvým známym autorom tanka v japončine je šľachtičná Ono-no Komači (jap. (小野小町 – Ono no Komači,). V roku 951 založil cisár Go Toba Úrad pre poéziu (jap. 和歌所 – Waka dokoro), ktorý kontroloval verejné zbierky peňazí pre potreby básnikov a verejné súťaže poézie. Cisársky dvor nariaďoval zostavovať antológie japonsky písanej poézie waka, ktorá zahŕňala všetky vtedajšie žánre poézie.[1]
Medzi predstaviteľov žánru tanka patria:
- princezná Učiko (prvá kňažka vo svätyni Kamo) (807-847) - písala v čínštine
- Ono-no Komači písala už japonsky
- Fudžiwara Teika (12. - 13. storočie)
- Išikawa Takuboku
- Saigjó Hóši (1192)
- Masakijo Komacu známy ako Šótecu (1381-1459) - ako budhistický kňaz pôvodom zo samurajského rodu bol posledný dôležitý predstaviteľ tohto žánru v Japonsku.
V 9. stor. bolo vybraných 6 nesmrteľných autorov tanka uvedených v cisárskej antológii "Kokin wakašú":
Referencie upraviť
- ↑ a b ŠVARCOVÁ, Zdeňka. Japonská literatura. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2005. ISBN 80-246-0999-1. S. 248-252. (po česky)
- ↑ WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Slovník japonské literatury. 1. vyd. Praha : Libri, 2008. 335 s. ISBN 978-80-7277-373-2. S. 290-291. (po česky)
