Teória actor-network

Teória actor-network alebo teória siete agentov (angl. actor-network theory, skrátene ANT) je sociologická teória formulovaná v druhej polovici 80. rokov Brunom Latourom spolu so sociológmi Michelom Callonom a Johnom Lawom. Od ostatných sociologických teórií sa odlišuje tým, že ANT nezahŕňa iba ľudí, ale aj objekty, organizácie a koncepty. Nazýva ich actors (aktéri, činitelia, agenti, elementy).

Základom ANT je predstava heterogénnej siete aktérov vo vzájomných materiálnych a sémiotických vzťahoch. Aktérmi môžu byť najrôznejšie entity, či už osoby, objekty, organizácie alebo koncepty. (Napríklad: ak kupujeme výrobky v supermarkete, v ANT to znamená, že musíme zahrnúť jednak aktérov zákazníka a pokladníka a jednak pokladňu, peniaze a výrobok.) ANT sa snaží vysvetliť, ako (nie ani tak prečo) sa aktéri v tejto sieti zišli tak, že konajú ako celok. Na základe tohto pohľadu môže tiež sledovať stratégie zosúvzťažňovania rôznorodých aktérov do siete tak, aby vytvorili koherentný celok. Viacerí odoborníci na ANT sa zhodujú v tom, že actor-networks sú pomerne nestále a aby sa nerozpadli, musia byť vzťahy v nich pravidelne 'vykonávané'.

Všeobecne povedané, ANT je konštruktivistická metóda v tom, že sa vyhýba esencialistickému vysvetleniu udalostí alebo zmien (napríklad vysvetľovaniu úspešnej teórie tvrdením, že je 'pravdivá' a ostatné sú 'chybné').

ANT tvrdí, že každý aktér, či už osoba, objekt, organizácia alebo koncept, je pre sieť rovnako dôležitý. Ako taký je spoločenský poriadok efektom, ktorý ovplyvňuje hladký chod actor-network, pretože siete sú spojením práve vyššie spomenutých heterogénnych agentov. Tento poriadok sa začne naštrbovať, keď sa niektorí agenti odstránia alebo naopak, pribudnú noví. (Napríklad: odstránenie telefónov, bánk alebo prezidenta by mohlo spôsobiť zrútenie spoločenského poriadku.)

Niektoré koncepty upraviť

Punktualizácia (presnosť) upraviť

Ak hovoríme o logickom závere, skoro každý činiteľ môže byť považovaný len za sumu iných, menších činiteľov. Automobil je príkladom komplexného systému. Obsahuje mnoho elektronických a mechanických komponentov, ktoré vodič nevidí a tak považuje auto za jediný objekt. Tento efekt je známy ako punktualizácia (presnosť) a je podobný myšlienke abstrakcie v programovaní, ktorá sa zameria na objekt. Keď sa actor-network zrúti, efekt punktualizácie (presnosti) sa väčšinou preruší tiež. Na príklade automobilu by nefungujúcí motor spôsobil to, že by vodič začal vnímať auto ako zhluk súčiastok, namiesto toho, aby v automobile videl dopravný prostriedok. Toto môže nastat tiež v prípade, keď prvky jednej siete konajú protikladne k sieti ako celku. Latour ve svojej Pandora´s Hope prirovnáva depunktualizáciu (nepresnosť) k otvoreniu Pandorinej skrinky.

Kvázi-objekty upraviť

V uvedených príkladoch sa stelesňuje spoločenský poriadok a fungujúce auto tým, že dochádza k úspešným interakciám v príslušných sieťach agentov. ANT sa o týchto výtvoroch zmieňuje ako o znakoch alebo kvázi-objektoch, ktoré kolujú medzi činiteľmi vnútri siete. Vzostupná tendencia predávania alebo odosielania znaku v sieti tento znak spresňuje. Keď je znak predávaný opačným smerom (zostupne), presnost klesá. K úbytku presnosti dochádza tiež v prípade, keď činiteľ v predávaní znaku úplne zlyhá. (Napr. Pokazí sa olejová pumpa.)

Kritika upraviť

Metodológia ANT zdôrazňuje skôr vzťahy než povahu samotných činiteľov či výsledky týchto vzťahov. Ide len o momentálne vzťahy medzi rôznymi činiteľmi a agentami. Tieto momentálne vzťahy sa odohrávajú medzi ľudskými a neľudskými činiteľmi, ktoré ANT nerozlišuje. Nie je rozdiel medzi človekom, jeho nástrojmi a technológiami, a to je dôvodom väčšiny kontroverzie, ktorá obklopuje ANT. Zaužívaným pohľadom je fundamentálne rozlišovani medzi ľuďmi a zvieratami, a tiež objektami.

V práci pomenovanej "Actor Network a potom" (Actor Network and After) sa Bruno Latour vyjadril o teórii takto: „Na ANT nesedia štyri veci: ‘actor’, ‘network’, ‘theory’ a pomlčka.“

Externé odkazy upraviť