Tetiho pyramída stojí na zvýšenom mieste na pyramídovom poli pohrebiska pri dedine Sakkára v Egypte blízko Bezhlavej pyramídy.

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Tetiho pyramída
MENO
t
t
i
DdstststO24
ḏd-swt-tti
Večné sú Tetiho (kultové) miesta
ÚDAJE
Lokalita: Sakkára
Staviteľ: Teti (II.)
Obdobie: 6. dynastia
Typ: pravá
Materiál: vápenec
Základňa: 78,75 m
Pôvodná výška: ~52,5 m
Objem: 107 835 m³
Sklon: 53° 7′ 48″
Hrobka Ka: sat. pyramída
Pyramídy kráľovien: 2
 

Súradnice: 29°52′30.69″S 31°13′18.35″V / 29,8751917°S 31,2217639°V / 29.8751917; 31.2217639

Pyramídu postavil faraón Teti (II.) (okolo 2323–2291 pred Kr.),[1] zakladateľ 6. dynastie, možno zať posledného panovníka 5. dynastie Venisa.

Pyramída upraviť

 
Dispozícia Tetiho pyramídy, bez pyramídy kráľovien.

Pyramída je veľmi poškodená ťažbou kameňa, rovnako ako celý komplex. Má päťstupňové jadro z menších vápencových kvádrov a kamennej sute. Obklad bol z jemného vápenca, ktorý je dnes možné nájsť už len na východnej stene pyramídy. Subštruktúra vychádza zo systému chodieb, ktorý bol použitý pri Džedkareho a Venisovej pyramíde, a veľmi sa od neho neodlišuje, je len trochu zväčšená.[2] Zo severu sa vstupuje zostupnou chodbou do malej predsiene, vyrovná sa a pokračuje vodorovne pod pyramídou do stredu základne, kde vchádza do predsiene. Tá na západ pokračuje do pohrebnej komory a na východ do serdabu s tromi výklenkami. Komora a predsieň máju spoločný sedlový strop z mohutných vápencových blokov, ktoré sú kladené v troch vrstvách. Vonku pred pyramídou zastrešovala vstup v podlahe do podzemnej chodby severná kaplnka. Steny predsiene a komory zdobia poškodené Texty pyramíd, strop reliéf hviezdneho neba. Čadičový sarkofág stál pri západnej stene. Pred ním bola jama pre kanopy mŕtveho, ktorá bola rovnako prázdna ako sarkofág. Priestory boli vykradnuté už v staroveku a nenašli sa žiadne stopy po pohrebnej výbave.

Pyramídový komplex upraviť

Areál pyramídy bol obohnaný masívnym múrom z vápencových blokov. Zádušný chrám, tak isto ako samotná pyramída, nadväzoval na dispozíciu zádušného chrámu Džedkareho pyramídy. Líšil sa len väčšou symetriou a väčším počtom zásobných priestorov. Hlavné priestory boli zdobené farebnými reliéfmi, z ktorých sa zachovali len nepatrné fragmenty. Niektoré prvky vnútorného priestoru, napr. stĺpy, boli vytesané z granitu. Kultová pyramída stála tradične pri juhovýchodnom rohy pyramídy a bola obohnaná múrom. Údolný chrám a prakticky celá vzostupná cesta zatiaľ neboli odkryté.

Pyramídy kráľovien upraviť

V tesnej blízkosti severne od pyramídy sa nachádzajú dve menšie pyramídy, patriace Tetiho manželkám Iput I. a Chuit, ktoré sú dispozične autonómne. Pyramída Iput I., matky Tetiho následníka Pepiho I., bola pravdepodobne až počas panovania Pepiho I. prestavaná z pôvodnej mastaby.[3][4] V pohrebnej komore sa našiel vápencový sarkofág, zlomok pohrebnej výbavy, kúsky cédrovej rakvy a časti kostry ženy stredného veku. Pri východnej stene pyramídy sa nachádzal zádušný chrám. Pyramída Inup I., možnej matky Tetiho nástupcu Veserkareho, bola pôvodne považovaná za zádušný chrám alebo kultový priestor mastaby. Výskum z polovice 90. rokov 20. storočia definitívne potvrdil, že ide o pyramídu.[5] Subštruktúra je jednoduchá a pozostáva z chodby zostupujúcej zo severu, pohrebnej komory a zásobný priestor. Komora leží vo zvislej ose objektu. V nej sa našiel sarkofág z červenej žuly. Pred východnou stranou sa nachádzal zádušný chrám, zdobený na niektorých miestach reliéfmi.

Výskum upraviť

Tetiho pyramídu skúmalo viacero egyptológov. Najskôr Perring a Lepsius, potom napr. Maspero, Brugsch alebo Lauer. Pyramídu Iput I. objavil roku 1898 Loret, skúmal ju Firth a dnes Hawass. Pyramídu Chuit I. objavil tiež Loret v tom istom roku ako predošlú, skúmal ju Maragioglio s Rinaldim a dnes Hawass.

Referencie upraviť

  1. Niekedy sa uvádza aj ako Teti II. Meno Tetiho (I.) z 1. dynastie sa vyskytuje v dvoch staroegyptských zoznamoch kráľov, na Turínskom papyruse a na zozname kráľov v Abyde. Niektorí autori ho stotožňujú s faraónom Ahom. Podľa Turínskeho papyrusu vládol len 1 rok.
  2. Lehner 1997, s. 156
  3. Verner 2008, s. 273
  4. Lehner 1997, s. 157
  5. Verner 2008, s. 272

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Literatúra upraviť