The Stone Roses (album)

The Stone Roses je debutový album britskej rockovej skupiny The Stone Roses vydaný 13. marca 1989.[1] Je považovaný za jedno z najlepších hudobných diel v modernej histórii,[2] a zo svojich tvorcov "vytvoril" jednu z najdôležitejších hudobných formácií svojej doby.[3]

The Stone Roses
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
štúdiový album – The Stone Roses
Dátum vydania 13. marec 1989
Nahraný jún 1988 - február 1989 (Battery & konk Studios, Londýn, Rockfield Studios, Monmouth/Wales)
Žáner Indie rock
Alternatívny rock
Madchester
Dĺžka 49:02
Producent John Leckie
Odborné recenzie
The Stone Roses – chronológia
' The Stone Roses
(1989)
Turns into Stone
(1992)

O albume upraviť

Hoci The Stone Roses vznikli už v roku 1984, trvalo ešte päť rokov kým vyšiel ich prvý štúdiový počin v štandardnej albumovej dĺžke (skupina už predtým vydala niekoľko singlov v rôznych vydaveteľstvách). The Stone Roses sa síce nepovažovali za madchester-kapelu, no ako manchesterská skupina aj oni boli ovplyvnení vtedajším hnutím (podobne ako Inspiral Carpets či Happy Mondays). Svoj debut nahrali pod producentským vedením Johna Leckieho, ktorý svojho času spolupracoval aj s Pink Floyd na albume Meddle. The Stone Roses vyšiel v roku 1989 pod značkou Silvertone Records (súčasť Zomba Records - ako divízia pre nové rockové skupiny).

Skupina počas svojho následného turné odohrala množstvo koncertov z ktorých niektoré vošli do dejín ako "legendárne". Najmä predstavenie v klube The Haçienda (občas považovaného za centrum "Baggy / Madchester" scény). Andrew Collins pre NME neskôr napísal: "Zabudnite na Morrisseyho vo Wolverhamptone, The Sundays v The Falcon či PWEI v Brixtone - už teraz si chystám list pre svoje vnúčatá, v ktorom im poviem, že som mohol vidieť The Stone Roses naživo v The Haçienda!" Neskoršie vystúpenie na Spike Island v roku 1990 si skupina zorganizovala sama a účasť dosiahla asi 27 000 ľudí. V roku 1999 vyšla pri príležitosti desiateho výročia tohto koncertu dvojdisková výročná edícia The Stone Roses, ktorá skupinu po niekoľkých rokoch navrátila do britského hudobného rebríčka (edícia sa vyšplhala až na 9. miesto).

Obal albumu upraviť

Tak ako pre väčšinu vydaných nahrávok od The Stone Roses aj pre obal tohto albumu vytvoril návrh John Squire. Je inšpirovaný prácou Jacksona Pollocka a udalosťami v Paríži v roku 1968 (študentské demonštrácie). Magazín Q ho zaradil do svojho rebríčka "100 najlepších obalov všetkých čias". Pozadie albumu bolo vytvorené na základe prírodnej scenérie v Severnom Írsku - Giant's Causeway (Cesta obrov), ktorú skupina navštívila počas svojho koncertu v Coleraine. Cez maľbu sú uložené kúsky citrónov a francúzska trikolóra. Squire o tom povedal: "Ian sa stretol tým francúzskym chlapíkom, keď stopoval po Európe, ten muž sa zúčastnil nepokojov a rozprával Ianovi ako používali citróny na zmiernenie účinkov slzného plynu. Je aj jeden dokument - na začiatku je skvelý záber na muža, ktorý hádže kamene na políciu. Mne sa fakt sa mi páčil jeho postoj."

Prijatie kritikmi upraviť

Už v dobe svojho vydania sa album stretol s prevažne pozitívnymi odozvami a časom sa z neho stala "hudobná legenda". V roku 1997 bol vymenovaný za 2. najlepší album všetkých čias v hlasovaní [4] (HMV, Channel 4, The Guardian a Classic FM). Q magazín ho v roku 1998 vyhlásil za 4. najlepší a v roku 2000 ho opätovne dosadil na 29. miesto v rebríčku "100 najlepších britských albumov". Neskôr v roku 2008 ho magazín spoločne s HMV vymenoval za 5. najlepší britský album.[5]

Hudobný týždenník NME, ktorý album pôvodne ohodnotil len ako mierne nadpriemerný (7/10), neskôr nešetril chválou pri akejkoľvek ďalšej zmienke o ňom. V roku 2000 ho na NME Premier Awards vyhlásil za najlepší album hudobnej histórie.

Ďalší magazín, ktorý The Stone Roses umiestnil medzi najlepšie svetové albumy bol SPIN v roku 2005 (78. najlepší album vydaný za posledných 20 rokov). V tom istom roku mu bolo dvojtýždenníkom Rolling Stone pridelené 497. miesto v rebríčku "500 najlepších album všetkých čias" (v knižnej verzii rebríčku). Time v roku 2005 pridal album do svojho zoznamu najlepších hudobných nahrávok[6] a Pitchfork Media ho v roku 2003 vyhlásil za 39. najlepší album 80-tych rokov.[7]

Zoznam skladieb upraviť

Všetky skladby boli napísané Ianom Brownom a Johnom Squireom.

1989 Veľká Británia upraviť

  1. „I Wanna Be Adored“ – 4:52
  2. „She Bangs the Drums“ – 3:42
  3. „Waterfall“ – 4:37
  4. „Don't Stop“ – 5:17
  5. „Bye Bye Badman“ – 4:00
  6. „Elizabeth My Dear“ – 0:59
  7. „(Song for My) Sugar Spun Sister“ – 3:25
  8. „Made of Stone“ – 4:10
  9. „Shoot You Down“ – 4:10
  10. „This Is the One“ – 4:58
  11. „I Am the Resurrection“ – 8:12

1989 USA upraviť

  1. „I Wanna Be Adored“ – 4:52
  2. „She Bangs the Drums“ – 3:42
  3. „Elephant Stone“ – 3:04
  4. „Waterfall“ – 4:37
  5. „Don't Stop“ – 5:17
  6. „Bye Bye Badman“ – 4:00
  7. „Elizabeth My Dear“ – 0:59
  8. „(Song for My) Sugar Spun Sister“ – 3:25
  9. „Made of Stone“ – 4:10
  10. „Shoot You Down“ – 4:10
  11. „This Is the One“ – 4:58
  12. „I Am the Resurrection“ – 8:12
  13. „Fools Gold/What the World Is Waiting For“ – 9:53

1999 10. výročie vydania upraviť

CD 1

  1. „I Wanna Be Adored“ – 4:52
  2. „She Bangs the Drums“ – 3:42
  3. „Waterfall“ – 4:37
  4. „Don't Stop“ – 5:17
  5. „Bye Bye Badman“ – 4:00
  6. „Elizabeth My Dear“ – 0:59
  7. „(Song for My) Sugar Spun Sister“ – 3:25
  8. „Made of Stone“ – 4:10
  9. „Shoot You Down“ – 4:10
  10. „This Is the One“ – 4:58
  11. „I Am the Resurrection“ – 8:12

CD 2

  1. „Fools Gold“ – 9:53
  2. „Fools Gold/What The World Is Waiting For“ – 3:55
  3. „Elephant Stone“ – 4:48
  4. „Where Angels Play“ – 4:15

Disk tiež obsahoval množstvo materiálu s hudobnými videami, diskografiou, skladbami a fotkami.

Album nahrali upraviť

Umiestnenia v rebríčkoch upraviť

Album

Rok Rebríček Najlepšia
pozícia
1989 UK Album Charts 19 [8]
1990 Billboard 200 86 [9]
1995 UK Album Charts 23 [8]
2004 UK Album Charts 9 [8]
2005 UK Album Charts 19 [8]

Single

Rok Singel Rebríček Najlepšia
pozícia
1989 „She Bangs the Drums“ UK Singles Chart 36 [8]
1989 „She Bangs the Drums“ Billboard Modern Rock Tracks 9 [10]
1989 „I Wanna Be Adored“ Billboard Modern Rock Tracks 18 [10]
1989 „What the World Is Waiting For“ / „Fool's Gold“ UK Singles Chart 8 [8]
1990 „Elephant Stone“ UK Singles Chart 8 [8]
1990 „Made of Stone“ UK Singles Chart 20 [8]
1990 „Elephant Stone“ UK Singles Chart 34 [8]
1990 „Fool's Gold“ Billboard Hot Dance Music/Club Play 27 [10]
1990 „One Love“ UK Singles Chart 4 [8]
1990 „Fool's Gold“ Billboard Modern Rock Tracks 5 [10]
1990 „What the World Is Waiting For“ / „Fool's Gold“ UK Singles Chart 22 [8]
1991 „I Wanna Be Adored“ UK Singles Chart 20 [8]
1992 „Waterfall“ UK Singles Chart 27 [8]
1992 „I Am the Resurrection“ UK Singles Chart 33 [8]
1995 „Fool's Gold“ UK Singles Chart 25 [8]


Referencie upraviť

  1. BBC - Rock/Indie Review - The Stone Roses, The Stone Roses(po anglicky)
  2. The Guardian 100 best albums ever(po anglicky)
  3. Profile of the Stone Roses [online]. Contact Music, [cit. 2006-10-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. "Music of the Millennium" [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  5. BBC NEWS | Entertainment | Oasis top best British album poll(po anglicky)
  6. The All-TIME 100 Albums Archivované 2008-10-28 na Wayback Machine(po anglicky)
  7. Pitchfork Feature: Top 100 Albums of the 1980s(po anglicky)
  8. a b c d e f g h i j k l m n o UK Top 40 Hit Database [online]. [Cit. 2008-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. allmusic (((The Stone Roses > Charts & Awards > Billboard Albums))) [online]. [Cit. 2008-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. a b c d allmusic (((The Stone Roses > Charts & Awards > Billboard Singles))) [online]. [Cit. 2008-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)