Torpédoborec

Torpédoborec je menšia vojnová loď schopná plavby veľkou rýchlosťou, so silnou raketovou, hlavňovou a torpédovou výzbrojou. V minulosti používaná hlavne na uskutočňovanie torpédových útokov na nepriateľské lode a ochrane vlastného loďstva pred útokmi nepriateľských torpédových lodí a ponoriek. Výkonný typ sprievodnej lode.

Jeho hlavnou úlohou je vedenie boja s lietadlami, ponorkami a hladinovými loďami protivníka na otvorenom mori. Tiež však môže slúžiť ako sprievod veľkých lodí vo flotile alebo bojovej skupine.

Výraz „torpédoborec“ býva často považovaný za zastaraný s vysvetlením, že súčasné torpédoborce torpéda takmer nepoužívajú. Ale tento výraz nemá s torpédovou výzbrojou mnoho spoločného, ide o významový ekvivalent pôvodného anglického „torpedo-boat destroyer“ (doslova „ničiteľ torpédových člnov“), čo bolo časom skrátené na jednoduché „destroyer“.

Vznik upraviť

Japonský torpédoborec Ikazuči v roku 1933

Torpédoborec pôvodne vznikol na konci 19. storočia ako účinný prostriedok proti rýchlym torpédovkám a torpédovým člnom. V druhej svetovej vojne sa omnoho viac uplatnil pri boji s ponorkami, lietadlami či ľahkými krížnikmi nepriateľa a patril medzi najaktívnejšie hladinové jednotky.

Raketové torpédoborce upraviť

Už počas druhej svetovej vojny možno sledovať trend obmedzovania torpédovej výzbroje torpédoborcov (napr. demontáž zadných torpédometov na torpédoborcoch americkej triedy Allen M. Sumner) a naopak posilňovanie protilietadlovej výzbroje (najmä u jednotiek pôsobiacich v Pacifiku, kde bolo potrebné čeliť početným leteckým útokom a v poslednej fáze vojny tiež samovražedným útokom Kamikadze). Po druhej svetovej vojne navyše dochádza k rozvoju raketovej techniky a torpédomety z torpédoborcov miznú úplne (súčasné torpédoborce majú spravidla iba protiponorkové torpédomety). V ZSSR pod vplyvom nadšenia z raketovej výzbroje vznikajú torpédoborce, ktoré majú aj značne obmedzenú hlavňovú výzbroj (pozri Projekt 56 Kildin, Projekt 57 Kanin a Projekt 61 Kašin) a aj v ďalších krajinách je hlavňová výzbroj obmedzovaná a nahradzovaná viacúčelovými kanónmi (americká trieda Spruance: 2x 127mm L/54 Mark 45, britský Type 42: 1x 114mm L/55 Mark 8).

Výtlak súčasných torpédoborcov sa pohybuje v rozmedzí od 4 000 do 10 000 ton. Vzhľadom na neustále rastúce náklady na zbraňové elektronické systémy je tento druh vojnových lodí v poslednej dobe zatlačovaný do pozadia a počet štátov, ktoré plánujú ich ďalšiu stavbu, rýchlo klesá. Torpédoborce sú v súčasnosti vo výzbroji mnohých námorníctiev a v mnohých z nich predstavujú najťažšie jednotky. V námorných silách niektorých rozvojových a aj vyspelých krajinách slúžia staršie lode, ktoré boli vyradené námornými veľmocami ako zastarané. Noví používatelia tieto dosť staré torpédoborce modernizujú a možno predpokladať, že budú slúžiť ešte dosť dlho. Medzi štáty, ktoré majú staré torpédoborce vo výzbroji, patria okrem iných – Grécko, Turecko, Brazília, Čile, Pakistan či Taiwan.

Bitský torpédoborec HMS Norfolk (D21) v roku 1982

Vo výzbroji vojenského námorníctva Spojeného kráľovstva (Royal Navy) je v súčasnosti 12 torpédoborcov Type 42 (trieda Sheffield), ktoré boli postavené v rokoch 1976 – 1984. Tieto plavidlá boli stavané v 3 sériách (Batch I, II a III), pričom 4 lode tretej série sa od predchádzajúcich trochu líšia (majú predĺžený trup a ďalšie úpravy). Celkom bolo postavených 14 lodí tejto triedy, ale 2 lode boli potopené – HMS Sheffield (D80) a HMS Coventry (D118) (obe v máji 1982) počas krátkej vojny o Falklandy/Malvíny.

V roku 2009 bol zaradený do služby moderný britský torpédoborec HMS Daring (D32) s výtlakom 7 350 ton z novej triedy Daring. Do roku 2014 by mala Royal Navy dostať šesť nových lodí tejto triedy, ktorá kladie jasný dôraz na spoľahlivú protivzdušnú obranu proti útočiacim lietadlám, helikoptéram a protilodným riadeným raketám nepriateľa.

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Torpédoborec

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Torpédoborec na českej Wikipédii.