Tritónova fontána
Súradnice: 41° 54' 13” s. š., 12° 29' 18” v. d.
Tritónova fontána (tal. Fontana del Tritone) je názov barokovej fontány na rímskom námestí Piazza Barberini, ktorú v roku 1642 vytvoril sochár a architekt Gian Lorenzo Bernini.
Zadávateľom diela bol Berniniho veľký mecenáš, pápež Urban VIII., ktorý si prial ňou dotvoriť priestor námestia Piazza Barberini pred svojím palácom.
Všeobecne možno povedať, že Bernini je tvorcom novej koncepcie fontán. Fontánu v klasickom ponímaní preniesol z uzavretých priestorov víl a záhrad do otvoreného prostredia ulíc a námestí čím vytvoril z fontány mestotvorný architektonický prvok. Tým dal fontáne novú formu, kedy sa stala súčasťou verejného, živo pulzujúceho spoločenstva, jeho neustáleho prúdenia, prirovnateľnému k nepretržitému kolobehu vody v prírode. Bernini vytvoril z fontán jednu z charakteristických foriem baroka.
Základňu fontány tvorí štvorica delfínov so zdvihnutými chvostami, ktorú Bernini umiestnil do stredu nádrže. Pripomienku objednávateľa diela predstavuje rodový znak pápežovho rodu. Na chvostových plutvách pridržiavajú obrovskú mušľu, na ktorej sedí svalnatý Tritón, morský boh, napoly človek a napoly ryba. V zdvihnutých rukách si pri ústach pridržiava lastúru, z ktorej vyfukuje vysoký prúd vody.
Ako vodný zdroj boli použité vodné prúdy akvaduktu Acqua Felice.
Ako zaujímavosť vyznieva skutočnosť, že tvorca neskoršej Fontány di Trevi Nicola Salvi sa nechal inšpirovať Berniniho architektonickým a sochárskym náčrtom Tritónovej fontány z rokov 1635 - 1641.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tritónova fontána
Zdroje upraviť
- O. J. Blažíček, Gianlorenzo Bernini, Nakladatelství československých výtvarných umělců, Praha 1964
- B. Hitzen-Bohlen, Řím - umění a architektura, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7