Turingova cena
Cena A. M. Turinga (angl. ACM A.M. Turing Award) je ocenenie, udeľované každoročne Asociáciou výpočtovej techniky (ACM) jednotlivcom za ich technický prínos počítačovej komunite. Prínos by mal mať trvalú a výraznú dôležitosť pre celý odbor. Väčšina ocenených osobností boli počítačoví vedci.
| Cena A. M. Turinga | |
 Plastika Alana Turinga v Bletchley Parku od Stephena Kettla | |
| Udeľované | za trvalý technický prínos počítačovej komunite |
|---|---|
| Sponzor | |
| Krajina | USA |
| Udeľuje | Association for Computing Machinery |
| Cena | 1 000 000 USD |
| Prvý ročník | 1966 (pred 58 rokmi) |
| Posledný ročník | 2021 |
| Web stránka | amturing.acm.org |
Cena je pomenovaná po Alanovi Mathisonovi Turingovi (1912 – 1954), britskom matematikovi, ktorý je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej počítačovej vedy. Turingova cena sa niekedy označuje ako Nobelova cena informatiky, lebo je najdôležitejším ocenením v tomto odbore.
Do roku 2006 Turingovu cenu sponzorovala spoločnosť Intel vo výške 100 000 USD. V rokoch 2007 – 2013 cenu sponzorovali Intel a Google, jej výška bola 250 000 USD. Od roku 2014 je sponzorom Google a cena je vo výške 1 000 000 USD.[1]
Zoznam držiteľov [2] upraviť
| Rok | Držiteľ | Prínos |
|---|---|---|
| 1966 | Alan Perlis | pokročilé metódy programovania, tvorba prekladačov |
| 1967 | Maurice Wilkes | ukladanie programov vnútorne, práca ako používať programové knižnice |
| 1968 | Richard Hamming | numerické metódy, systémy automatického kódovania, kódy pre detekciu a opravu chýb |
| 1969 | Marvin Minsky | umelá inteligencia |
| 1970 | James H. Wilkinson | numerická analýza, lineárna algebra, „spätná“ (reverzná) analýza chýb |
| 1971 | John McCarthy | pokroky vo výskume umelej inteligencie |
| 1972 | Edsger Dijkstra | veda a umenie programovacích jazykov (je významný spolutvorca ALGOLu a položil základy formálnych definícii programovacích jazykov) |
| 1973 | Charles Bachman | databázové technológie |
| 1974 | Donald Knuth | analýza algoritmov a návrh programovacích jazykov, spoluúčasť na knihách angl. The Art of Computer Programming |
| 1975 | Allen Newell a Herbert Simon | umelá inteligencia, psychológia ľudského vnímania, spracovanie zoznamov |
| 1976 | Michael Oser Rabin a Dana Scott | z práce Finite Automata and Their Decision Problem za ideu nedeterministické počítače |
| 1977 | John Backus | vysokoúrovňové programovanie, formálne metódy špecifikácie programovacích jazykov (významne spolupracoval na FORTRANe) |
| 1978 | Robert Floyd | metodológia tvorby účinného a spoľahlivého softvéru, rozvoj ďalších podkategórii počítačovej vedy: parsovanie, sémantiky programovacích jazykov, verifikácia, syntéza a analýza algoritmov |
| 1979 | Kenneth Iverson | programovacie jazyky a matematická notácia, implementácia interaktívnych systémov, výukové využitie APL, teória a prax programovacích jazykov |
| 1980 | C. A. R. Hoare | definícia a návrh programovacích jazykov |
| 1981 | Edgar Frank Codd | systémy pre riadenie bázy dát, najmä relačná databáza |
| 1982 | Stephen Cook | výpočtová zložitosť |
| 1983 | Ken Thompson a Dennis Ritchie | všeobecná teória operačných systémov, implementácia operačného systému Unix |
| 1984 | Niklaus Wirth | vývoj programovacích jazykov EULER, ALGOL-W, MODULA, Pascal |
| 1985 | Richard Karp | teória algoritmov, najmä teória NP-úplnosti |
| 1986 | John Hopcroft a Robert Tarjan | návrh a analýza algoritmov a dátových štruktúr |
| 1987 | John Cocke | teória prekladačov, architektúra rozsiahlych systémov, vývoj počítačov typu RISC |
| 1988 | Ivan Sutherland | počítačová grafika a nové vízie v nej, program Sketchpad ako programov na jednoduchšiu interakciu s počítačom |
| 1989 | William Kahan | numerická analýza (ako expert na výpočty v pohyblivej desatinnej čiarke) |
| 1990 | Fernando Corbató | CTSS a Multics na zdieľanie zdrojov a času vo výpočtových úlohách |
| 1991 | Robin Milner | LCF, programovací jazyk ML, CCS ako teória súbežnosti |
| 1992 | Butler Lampson | distribuované prostredia osobných počítačov |
| 1993 | Juris Hartmanis a Richard Stearns | teória výpočtovej zložitosti |
| 1994 | Edward Feigenbaum a Raj Reddy | rozsiahle systémy umelej inteligencie |
| 1995 | Manuel Blum | teória výpočtovej zložitosti a jej aplikácia na kryptografiu a overovanie programov |
| 1996 | Amir Pnueli | temporálna logika, overovanie (verifikácia) programov a systémov |
| 1997 | Douglas Engelbart | interakcia človeka s počítačom |
| 1998 | James Gray | databázy a transakčné operácie |
| 1999 | Frederick Brooks | architektúra počítačov, operačné systémy, softvérové inžinierstvo |
| 2000 | Andrew Jao | teória počítania vrátane generovania pseudonáhodných čísel, kryptografia a výpočtová zložitosť |
| 2001 | Ole-Johan Dahl a Kristen Nygaard | objektovo orientované programovanie |
| 2002 | Ronald Rivest, Adi Šamir a Leonard Adleman | šifrovanie s verejným kľúčom |
| 2003 | Alan Kay | objektovo orientované programovanie, jazyk Smalltalk |
| 2004 | Vinton Cerf a Robert Kahn | protokoly TCP/IP |
| 2005 | Peter Naur | pokročilé metódy programovania, tvorba prekladačov, ALGOL 60 |
| 2006 | Frances Allenová | optimalizácia techník prekladačov a automatizované paralelné vykonávanie |
| 2007 | Edmund Clarke, Ernest Allen Emerson a Joseph Sifakis | rola vo vývoji Model-checking, metódy verifikácie používanej v hardvérovom a softvérovom priemysle |
| 2008 | Barbara Liskovová | príspevky k teórii programovacích jazykov, zvlášť súvisiace s abstrakciou dát, toleranciou chýb a distribuovanými výpočtami |
| 2009 | Charles Thacker | vývoj prvého moderného osobného počítača (s pracovnou plochou a GUI) Xerox Alto |
| 2010 | Leslie Valiant | prevratné príspevky v teórii algoritmov, vrátane teórie PAC učenia, zložitosti vyčíslenia a algebraických výpočtov a teórie paralelných a distribuovaných výpočtov |
| 2011 | Judea Pearl | fundamentálne príspevky k rozvoju umelej inteligencie prostredníctvom rozvoja kalkulu pre pravdepodobnostné a kauzálne odvodzovanie |
| 2012 | Silvio Micali a Shafi Goldwasser | práca v oblasti teórie zložitosti, ktorá položila základy modernej kryptografie a zavedenie nových efektívnych metód overovania matematických dôkazov v tejto oblasti |
| 2013 | Leslie Lamport | fundamentálne príspevky v teórii a praxi distribuovaných výpočtov a konkurentných systémov |
| 2014 | Michael Stonebraker | zásadný prínos k vývoju moderných databázových systémov |
| 2015 | Whitfield Diffie a Martin Hellman | prínos k modernej kryptografii, ich prelomová práca „New Directions in Cryptography“ predstavila princípy asymetrickej kryptografie, ktorá tvorí základ najpoužívanejších súčasných internetových bezpečnostných protokolov |
| 2016 | Tim Berners-Lee | vývoj hypertextového systému World Wide Web, protokolu HTTP a prvého webového prehliadača |
| 2017 | John Leroy Hennessy a David Andrew Patterson | systematický, kvantitatívny prístup k návrhu a vyhodnocovaniu počítačových architektúr s pretrvávajúcim vplyvom na mikroprocesorový priemysel |
| 2018 | Yoshua Bengio, Geoffrey Hinton a Yann LeCun | konceptuálne a technické prielomy, vďaka ktorým sa hlboké neurónové siete stali kritickou súčasťou v oblasti počítačovej vedy |
| 2019 | Edwin Catmull a Pat Hanrahan | zásadný príspevok k 3D počítačovej grafike a revolučný vplyv týchto techník na počítačom generované snímky (CGI) pri filmovaní a ďalších aplikáciách |
| 2020 | Alfred Aho a Jeffrey Ullman | fundamentálne algoritmy a teória, ktoré sú základom implementácie programovacích jazykov a syntéza týchto výsledkov spolu s výsledkami iných v nesmierne vplyvných knihách, ktoré vzdelávali generácie počítačových vedcov |
| 2021 | Jack Dongarra | priekopnícke príspevky k numerickým algoritmom a knižniciam, ktoré umožnili vysokovýkonnému výpočtovému softvéru držať po viac ako štyri desaťročia krok s exponenciálnymi vylepšeniami hardvéru |
| 2022 | Robert Metcalfe | vynález, štandardizácia a komercializácia Ethernetu |
Referencie upraviť
- ↑ ACM's Turing Award Prize Raised to $1 Million [online]. New York: Association for Computing Machinery, 2014-11-13, [cit. 2017-07-01]. Dostupné online. Archivované 2016-03-16 z originálu.
- ↑ Chronological listing of A. M. Turing award winners [online]. New York: Association for Computing Machinery, [cit. 2023-04-02]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turingova cena
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Turing Award na anglickej Wikipédii.