Ulsterský obranný pluk

Ulsterský obranný pluk (angl. Ulster Defence Regiment, skr. UDR) bol pechotný pluk britskej armády vytvorený v roku 1970 a rozpustený v roku 1992. Jeho oficiálnou úlohou bola „obrana života a majetku v Severnom Írsku proti ozbrojeným útokom alebo sabotážam“, ale na rozdiel od vojakov zo Spojeného kráľovstva, nebol nikdy použitý na zvládnutie davu alebo vykonávanie poriadkových povinností v mestách. Išlo o najväčší peší pluk v britskej armáde, ktorý bol tvorený zo 7 práporov a ďalšie 4 sa pridali v priebehu dvoch rokov. UDR pozostával väčšinou z dobrovoľníkov na čiastočný úväzok, až do roku 1976, kedy bola pridaná aj služba na plný úväzok. Nábor v Severnom Írsku prebiehal kvôli vnútrokomunitnému sporu. Niektorí členovia UDR (hlavne ulsterskí protestanti) boli obvinení z náboženskej diskriminácie. Pluk bol pôvodne zamýšľaný, aby odrážal demografiu Severného Írska a začal regrutovať katolíkov, ktorí tvorili 18 % jeho vojakov. Do roku 1972 tento počet klesol z rôznych príčin na 3 %. Pluk bol pod takou trvalou kritikou, neporovnateľne výraznejšou než iné jednotky britskej armády.

Ulsterský obranný regiment CGC
Krajina	Spojené kráľovstvo
Existencia	1970 – 1992
Typ	pechotný pluk
Funkcia	podpora pre RUC
Veľkosť	11 bataliónov
Motto	Quis Separabit?
Velitelia	Dennis Faulkner
Nadradené jednotky	Britská armáda

Tento pluk bol v britskej armáde jediný, ktorý bol v aktívnej službe po celú jeho 22 ročnú existenciu. Bol to tiež prvý britský pluk, ktorý do svojej štruktúry začlenil aj ženy.

V roku 1992 bol pluk zlúčený s Kráľovskými írskymi jazdcami a vznikol Kráľovský írsky pluk.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ulster Defence Regiment na anglickej Wikipédii.