Uhorské korunovačné klenoty

Uhorské korunovačné klenoty alebo korunovačné insígnie sú súbor symbolických predmetov, ktoré sa odovzdávali novokorunovanému uhorskému panovníkovi pri korunovácii.

Uhorské korunovačné klenoty
Uhorské korunovačné klenoty, 1857

Vo všeobecnosti sa pod korunovačnými klenotmi rozumie koruna, žezlo a jablko. V skutočnosti je korunovačných klenotov viac. Okrem spomenutých sa pri akte korunovácie používali i ďalšie predmety, ako boli symbolické či skutočné zbrane, odevy, bohoslužobné predmety (knihy, kríže), na ktoré novokorunovaný panovník prisahal, či relikvie (ostatky svätých).

Medzi korunovačné insígnie uhorských kráľov patrí koruna, plášť a meč sv. Štefana, žezlo a krajinské jablko.

Koruna upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: uhorská koruna (klenot)

Plášť a meč sv. Štefana upraviť

Oba predmety tvoria súčasť korunovačných klenotov. Plášť sa zdá byť jediným predmetom, ktorý bezpečne pochádza z obdobia panovania sv. Štefana. Dôkazom toho je na brokátovom, bohato vyšívanom plášti vyšitý nápis, že pôvodný kňazský ornát, z ktorého plášť prešili, daroval Štefan so svojou manželkou Gizelou kostolu Panny Márie v Stoličnom Belehrade. Meč používaný pri akte korunovácii bol krátky, pochádzajúci z Benátok z polovice 16. storočia. Pôvodný meč, ktorý bol použitý pri korunovácii sv. Štefana, sa stratil, no pri inventarizácii umeleckých artefaktov klenotnice Pražského hradu bol objavený meč vikingského tvaru s kostenou ozdobou na rukoväti. Zistilo sa, že tento meč vlastnil už rímskonemecký cisár a český kráľ Karol IV. a v zozname jeho pamiatok z r. 1355 je zapísaný ako gladius beati Stephani regis (meč svätého kráľa Štefana). Je možné, že je to skutočný meč prvého uhorského kráľa.

Žezlo upraviť

Je tvorené drevenou, strieborným plechom pokrytou a jemným zlatým filigránom ozdobenou palicou a na ňu pripevnenou guľou z pravého horského krištáľu. Na guli s priemerom 7 cm sú vyryté tri sediace levy. Z gule vsadenej do zlatého orámovania visia zlaté retiazky ukončené zlatými guľôčkami. Rukoväť pochádza z obdobia 11. – 12. storočia a guľa, ktorá pochádza z oblasti dnešného Iránu, vznikla okolo 10. storočia.

Krajinské jablko upraviť

Pochádza z obdobia panovania uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou (1342 – 1382). Tvorí ho mosadzná guľa s pozláteným povrchom a zlatým dvojramenným krížikom. Na guli sa nachádzajú dva erby rodu Anjouovcov.

Externý zdroj upraviť

  • Štefan Holčík: Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 - 1830, Bratislava 1986