Umbrijčina je mŕtvy italický jazyk používaný v polovici 1. tisícročia pred Kr. (ojedinele až do 1. storočia pred Kr.) na Apeninskom polostrove (v Umbrii, severovýchodne od Ríma). Hovorili ním Umbrovia. Nemal by sa zamieňať s rovnomenným nárečím modernej taliančiny.

Je to po latinčine druhý najlepšie známy italický jazyk, a to vďaka zachovaným Tabulae Iguvinae na siedmich bronzových platniach písaných umbrijským písmom (odvodeným z etruského písma) a ďalším asi 30 krátkym textom.