Vít Bojňanský (botanik)
Doc. Ing. Vít Bojňanský DrSc. (* 25. máj 1921, Bojničky – † 28. apríl 2009) bol slovenský botanik – fytopatológ. Zaslúžil sa o zníženie intenzity šírenia mnohých ochorení rastlín. Jeho dcéra Agáta Fargašová je tiež botanička.
| Vít Bojňanský | |
| slovenský botanik, fytopatológ | |
| Narodenie | 25. máj 1921 Bojničky |
|---|---|
| Úmrtie | 28. apríl 2009 (87 rokov) |
Patril medzi prvých absolventov Odboru lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (odbor bol založený v školskom roku 1941/42).
Výskum upraviť
V rokoch 1946 – 1950 ho Povereníctvo poľnohospodárstva poverilo organizovaním ochrany proti škodcom ako rakovina zemiakov, pásavka zemiaková, spriadač americký a červec sanjoský. [1] Venoval sa rozvoju etiológie a epidemiológie prederavenosti listov javora, sploštenosti katalpy, ochoreniam jaseňov, bršlena a viniča. V rokoch 1975 – 1989 vedecky skúmal ochorenia cukrovej repy, jej vírusové a hubové ochorenia. Pôvodcami vírusových ochorení boli vošky druhu Myzodes persicae Sulzer a Aphis fabae Scop., následne sa zaviedol do praxe priamy výsev semena (namiesto dovtedajšieho získavania osiva cez sadzačky a krechty), čím sa výrazne znížil výskyt vírusových ochorení ako mozaika, žltačka a mierna žltačka (po zavedení priameho výsevu výskyt len zriedkakedy prekročil jedno percento). U tejto plodiny sa cielene venoval aj výskumu ďalšieho vírusového ochorenia - rizománie.
Pôsobenie upraviť
V rokoch 1956 – 58 bol riaditeľom Botanickej záhrady SAV v Košiciach. V roku 1965 pôsobil ako expert na Kube, 1969 – 70 v USA ako hosťujúci profesor na University of Missouri. Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave prednášal taxonómiu kultúrnych rastlín, na Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre ochranu rastlín a rastlinnú virológiu, na tejto škole bol v rokoch 1971 – 1983 predsedom komisie záverečných štátnicových skúšok V rokoch 1983–87 bol riaditeľom odboru biológie na University of Agriculture v nigérijskom meste Makurdi. Pôsobil aj ako vedúci vedecký pracovník na oddelení virológie Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV v Ivanke pri Dunaji.
Vedecká tvorba upraviť
Je autorom 31 monografií a 173 vedeckých prác. V roku 1991 odišiel do dôchodku a začal sa podrobnejšie venovať semenám rastlín, ktoré začal zbierať v roku 1937. Jeho zbierka semien dosiahla približne 6000 druhov rastlín.[2] V roku 2007 vyšla v nemeckom vydavateľstve Axel Springer AG publikácia v anglickom jazyku Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora, ktorú napísal spolu s dcérou Agátou Fargašovou, obsahuje opis 4678 druhov rastlín vyskytujúcich sa v oblasti Karpát. Ide o prvú publikáciu tohto druhu.[3]
Dielo upraviť
- Zemiaky (spolu s Jánom Hlaváčom), Slovenské vydavateľstvo poľnohospodárskej literatúry, Bratislava, 1965
- História a súčasnosť ochrany rastlín v Slovenskej republike, Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie, 1998
- Vírusové choroby rastlín, Slovenské vydavatelstvo pôdohospodárskej literatúry, 1963
- Dictionary of Plant Virology (päťjazyčný slovník, spolu s Agátou Fargašovou), 1991
- Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora (spolu s Agátou Fargašovou), Axel Springer AG, ISBN 978-1-4020-5362-7, 2007
Ocenenia upraviť
- Strieborná plaketa Zväzu slovenských vedeckotechnických spoločností
- Osobnosť Petržalky 2001 – za zásluhy o rozvoj poľnohospodárskych vied, najmä ochrany rastlín, ale aj vo výchove študentov v tejto oblasti[4]
Referencie upraviť
- ↑ www.srsweb.sk. Dostupné online.
- ↑ www.enviro-edu.sk. Dostupné online [cit. 2013-04-30]. Archivované 2016-03-08 z originálu.
- ↑ Eva Pauditšová. Recenzia na publikáciu Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European flora. Tribúna, Prírodovedecká fakulta UK. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ www.petrzalka.sk. Dostupné online.