Vývoj kontinentov
Kontinenty nemali vždy tvar a polohu, v akej sú známe dnes. Prebiehajúce pohyby litosférických platní spôsobovali v dejinách Zeme ich zrážky, alebo naopak rozpad. Nasledujúci prehľad ukazuje časovú postupnosť histórie kontinentov od prekambria do súčasnosti. Časovou jednotkou je milión rokov (počínajúc od súčasnosti smerom do minulosti).
| Miliónov rokov | Čo sa dialo |
|---|---|
| 1 300 | Na konci stredného proterozika sa začal formovať superkontinent Rodinia. Ten vznikol zrážkou troch až štyroch kontinentov. Zrážkou spôsobené grenvillské vrásnenie spôsobilo vznik horstiev na dnešnom okraji Severnej Ameriky a západnej Európy, napr. v Škótsku, Newfoundlande a Severnej Karolíne. Aj keď sa predpokladá, že k zrážkam a rozpadom kontinentov dochádzalo už v období medzi 3100 - 2500 miliónmi rokov, kedy vznikla prvá pevná zemská kôra, Rodinia je najstarším superkontinentom, na ktorého existencii sa vedci zhodujú. Predstavy o starších pohyboch kontinentov sú pre nedostatok hmotných dôkazov len veľmi neisté. Rodinia existovala asi pol miliardy rokov a jej doba existencie sa zhruba kryje s geologickým obdobím zvaným neoproterozoikum (mladšie starohory, pred 1000 až 542 miliónmi rokov). V neoproterozoiku bolo na Zemi chladné podnebie a predpokladá sa, že sčasti za to bola zodpovedná aj samotná Rodinia. |
| 750 | V perióde vrchného proterozoika zvanej kryogenium sa Rodinia začala postupne rozpadať na asi 8 menších kontinentov. Jadrom Rodinie bola Laurentia (zahŕňajúca západ dnešnej Severnej Ameriky), ktorá vtedy ležala asi na rovníku, pričom jej pravý bok (dnešné Grónsko) ležal na južnej pologuli. Na severe sa oddelila od Rodinie budúca východná Gondwana (dnešná východná časť Arabského polostrova, Irán, Juhovýchodná Ázia, India, Mozambik, východná Antarktída a Austrália). Na východe sa oddelili dva samostatné kontinenty, Baltika (pri obratníku Kozorožca) a Sibír (tesne pod rovníkom). V blízkosti južného pólu sa ocitla budúca západná Gondwana (dnešná západná Afrika, Florida a Amazónia). Západne od nej tvoril samostatný mikrokontinent Patagónia. Na západe sa oddelil nigerský resp. konžský blok (dnešná východná Brazília, severná a stredná Afrika, Španielsko a Turecko); o nieco severnejšie ležal mikrokontinent dnes tvoriaci západnú časť Arabského polostrova. |
| 650 | Západná Gondwana, Laurentia, Baltika a Sibír sa spojili v oblasti južného pólu a vytvorili Protolauráziu. Druho časťou vtedajšej pevniny bola Protogondwana (budúca východná Gondwana), ktorá ležala z väčšej časti na severnej pologuli, prevažne v stredných zemepisných šírkach. Protogondwana sa pri pohybe na juh zrazila so západnou časťou Arábie, Kongom a Patagóniou. |
| 600 | Pokračujúci pohyb Protogondwany na juh nakoniec viedol k zrážke s Protolauráziou v oblasti západnej Gondwany. Spojila sa tak väčšina územia budúcej Afriky a Južnej Ameriky. Nový superkontinent, obsahujúci takmer všetku vtedajšiu súš Zeme, sa nazýva Pannotia. Tento superkontinent však existoval len pomerne krátko, lebo aj po zrážke sa jednotlivé platne ďalej pohybovali a Pannotia sa tak zase rozpadla. |
| 550 |  |
| 450 | V ranom ordoviku sa od Gondwany oddelila Avalonia, ktorá sa začala pohybovať na sever. Laurentia a Sibír už v tej dobe prekračovali rovník, Baltika ležala južnejšie. Východne od Sibíri sa objavil Bajkalský blok, ktorý sa neskôr spojil so Sibírou a kazachstanským blokom, ktorý vtedy tvoril asi len reťazec vulkanických ostrovov. |
| 444 | V neskorom ordoviku alebo ranom silúre sa Avalonia zrazila s Baltikou. |
| 420 | V silúre sa od Gondwany utrhla oceánska platňa budúcej južnej Európy a vydala sa smerom k Baltike, do ktorej narazila v devóne. Z Chantýjskeho oceánu bol oblúkom sibírskych ostrov vyčlenený Uralský oceán. Severočínska a Juhočínska platňa sa odčlenili od východnej Gondwany a začali sa pohybovať na severozápad k Sibíri. |
| 415 |  |
| 390–310 | Vo vrchnom devóne až karbóne zrážka Gondwany a Eurameriky spôsobila hercýnske vrásnenie (tiež variské v Európe alebo apalačské v Amerike). Dnešné východné pobrežie Severnej Ameriky sa v tej dobe nachádzalo na juhu, kde sa stretlo so severozápadom Južnej Ameriky, Floridou a severozápadom Afriky. Juhoeurópska platňa (Španielsko, Taliansko a Turecko) kolidovala s bývalou Baltikou. Spojená Euramerika s Gondwanou vytvorili nový superkontinent Pangea.
Pohyby platní pokračovali v ranom karbóne, keď sa severozápadná Afrika dotkla juhovýchodnej Eurameriky, čím vznikla južná časť Apalačských vrchov a Mesety v severozápadnej Afrike (dnes prekrytej Atlasom). Južná Amerika sa posúvala na sever k južnému pobrežiu Eurameriky, a zvrásnila pohorie Ouachita v dnešnej Oklahome a Arkansase. Gondwana sa otáčala, takže zatiaľčo jej západná časť postupovala na sever a stretávala sa s Euramerikou, východná časť (India, Austrália, Antarktída) naopak smerovala k južnému pólu. |
| 300 | V karbóne sa stretla Kazachstania so Sibírou, pričom sa vzniklo pohorie Altaj. |
| 280 | V perme sa Sibír, ktorá už bola spojená s Kazachstaniou narazila na Pangeu v oblasti vtedajšej Baltiky. Došlo k uralskému vrásneniu a vzniklo pohorie Ural. Pangea tak mala tvar obrovského písmena C. Jej najsevernejším výbežkom bola Sibír, africké jadro ležalo celé na južnej pologuli, juhovýchodný výbežok siahal od južného pólu k obratníku Kozorožca. Medzi oboma výbežkami Pangey ležalo more Tethys (presnejšie Paleotethys), ktorého vonkajšiu stranu ohraničovali samostatné mikrokontinenty Severná Čína, Južná Čína a Juhovýchodná Ázia. Zvonka Pangeu oblkopoval oceán Panthalassa.
V spodnom perme sa z Pangey odtrhla Kimérská platňa, úzky zo západu na východ tiahnúci sa pruh pevniny (známy tiež ako Severné terány) a začala sa pohybovať na sever, pričom došlo k subdukcii oceánu Paleotethys. Kimérsky mikrokontinent dnes tvorí Krym a časti územia Turecka, Iránu, Afganistanu a Tibetu. |
| 220 |  |
| 200 |  |
| 150 | Koncom jury vznikol v alpidnej oblasti ďalší rift a nový Valaiský oceán. Kimerská platňa tvoriaca obe časti Číny, juhovýchodnú Áziu, severné a južné terány narazila z juhovýchodu do Laurázie v oblasti Kazachstanie, severočínskej a juhočínskej platne a spôsobila Kimerské vrásnenie, pri ktorom vznikli pohoria v dnešnej Strednej Ázii. Vrásnenie pokračovalo až do kriedy a raného kenozoika. Nadväzovalo naň himálajske vrásnenie. |
| 150–140 | V spodnej kriede sa severný Atlantik stále zväčšoval, v dôsledku rozpadu Laurázie. Severná Amerika (Laurentia) sa otočila proti smeru hodinových ručičiek a vzdialila sa od Eurázie. Eurázia sa točila v smere hodinových ručičiek spôsobila pohltenie mora Tethys medzi ňou a Gondwanou. |
| 140–100 | Stredná krieda. Gondwana sa rozpadla na Atlantiku (Južná Amerika, Afrika, Arábia, Madagaskar, India) a Antarktídu, ktorá bola ešte stále spojená s Austráliou). |
| 100 |  |
| 90 | Vo vrchnej kriede sa Madagaskar oddelil od Indie a zastavil sa neďaleko Afriky. Indická platňa pokračovala rýchlosťou asi 15 až 20 cm za rok k Eurázii, čím zmenšila more Tethys a otvorila naopak Indický oceán. Nový Zéland a Nová Kaledónia sa utrhli od Austrálie a začali sa pohybovať na východ, vytvorilo sa tak Korálové a Tasmanovo more. |
| 60–55 | V kenozoiku sa Severoamerická platňa a Grónsko úplne oddelili od Eurázie, vzniklo Nórske more. Zlomová línia je dodnes viditeľná na Islande. Atlantický a Indický oceán sa v tomto období ďalej zväčšovali, oceán Tethys postupne zmizol. Bol nahradený morskými doménami označovanými ako Paratethys. Austrália sa odtrhla od Antarktídy a pohybovala sa smerom na sever, podobne ako sa to o 40 miliónov rokov skôr stalo s Indiou. V paleogéne, sa začala zrážka s juhovýchodnou Áziou. Austrália a India postupovali na severovýchod rýchlosťou 5-6 cm ročne. Antarktída sa nachádzala v blízkosti južného pólu prakticky od vzniku Pangey pred 280 miliónmi rokov. |
| 35 | V eocéne Indická platňa začala kolidovať s Áziou, čo malo za následok himalájske vrásnenie. Africká platňa zmenila smer pohybu zo západného na severozápadný k Európe. Ich začínajúca kolízia spôsobila alpínske vrásnenie, ktoré bolo paralelné s himalájskym. Vznikli pohoria Atlas, Pyreneje, Alpy, Apeniny, Karpaty a ďalšie. Od tohto obdobia do súčasnosti dochádza k vzniku nového superkontinentu označovaného Eurafrázia (ktorého kôra je už aj dnes spojená), súčasne ale pokračuje rozpad Pangey na mieste Východoafrického zlomu, kde sa od Afriky oddeľuje jej východná časť a Arábia. Juhoamerická platňa sa pohybovala na sever a vzďaľuje sa dodnes od Antarktídy, s ktorou bola predtým spojená. Toto oddelenie má vplyv na oceánske prúdy okolo Antarktídy, čo má za následok jej dlhodobé ochladzovanie a tvorbu rozsiahleho kontinentálneho ľadovca. V tomto období sa začal otvárať Kalifornský záliv a Japonské more. |
Pozri aj upraviť
Externé odkazy upraviť
| Milióny rokov dozadu | 1100 – 750 | 600 – 550 | – 200 | |||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| ↗ | Arábia | |||||||||||||||||||||||
| ↗ | Madagaskar | |||||||||||||||||||||||
| ↗ | India | |||||||||||||||||||||||
| ↗ | Kongo | ↓ | ↗ | Afrika | → | Afrika | ||||||||||||||||||
| ↗ | Patagónia | ↓ | ↗ | Sibír | ↓ | ↗ | Atlantika | → | Južná Amerika | |||||||||||||||
| Atlantika | ↘ | ↗ | Západná Arábia | ↓ | ↗ | Baltika | ↘ | ↗ | Austrália | |||||||||||||||
| Ur | → | Rodinia | → | Východná Gondwana | → | Protogondwana | → | Pannotia | → | Laurentia | → | Euramerika (Laurussia) |
→ | Pangea | → | Gondwana | → | Antarktída | → | Antarktída | ||||
| Arktída | → | Nena | ↗ | ↘ | Západná Gondwana | → | Protolaurázia | ↗ | ↘ | Gondwana | ↗ | ↘ | Laurázia | → | Laurentia | → | Severná Amerika | |||||||
| Baltika | ↗ | ↘ | Baltika | ↗ | ↓ | Avalónia | ↘ | Eurázia | ||||||||||||||||
| ↘ | Laurentia | ↗ | ↓ | Severná Čína | ||||||||||||||||||||
| ↘ | Sibír | ↗ | ↓ | Južná Čína | ||||||||||||||||||||
| Oceány | Mirovia | Prototethys, Paleotethys | Panthalassa | Tethys | ||||||||||||||||||||
- vodorovné a šikmé šípky - rozdelenie a spojenie
- zvislé šípky - postupné pripájanie a oddeľovanie
