Veľký Horeš
Veľký Horeš (v minulosti Veľký Gýreš, maď. Nagygéres) je obec na Slovensku v okrese Trebišov.
| Veľký Horeš | |
| obec | |
 Kostol sv. Petra a Pavla
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 99 m n. m. |
| Súradnice | 48°23′00″S 21°54′20″V / 48,383333°S 21,905556°V |
| Rozloha | 18,24 km² (1 824 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 004 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 55,04 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1214 |
| Starosta | Zoltán Pál[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 076 52 |
| ŠÚJ | 543900 |
| EČV (do r. 2022) | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Veľký Horeš | |
| Webová stránka: velkyhores.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Obec Veľký Horeš leží v juhovýchodnej časti Výchoslovenskej nížiny na starom agradačnom vale Tisy.
Dejiny upraviť
Obec vznikla v chotári obce Malý Horeš, ktorá je písomne doložená už v roku 1214 v zakladajúcej listine Leleského prepoštstva. Miesto bolo ale už aj predtým osídlené, nakoľko sa tu našlo sídlisko s kanelovanou keramikou - osídlenie v eneolite, osídlenie otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej, z doby halštatskej, z rímskej a sídliskové nálezy z 10. - 12. storočia.
Nakoľko vznikla v chotári obce Malý Horeš, aj počiatky existencie obce Veľký Horeš sú viazané s uvedenou obcou už aj vzhľadom na rovnaký názov Horeš - Gures, Gyure, Gerus, maď. Géres.
Priamo sa spomína v roku 1438 s názvom Naghgerez. To znamená, že najneskôr v tomto časovom horizonte vznikla potreba rozlíšiť obce Malý a Veľký Horeš. Samozrejme obec musela existovať už skôr. V r. 1438 patrila magistrom Petrovi a Jakubovi, ktorí majetok získali ako dar od kráľa Žigmunda. V ďalšom priebehu histórie sa striedali vlastníci. Medzi vlastníkmi sa vystriedali napr. rodiny : Csebi, Czékey, Eödönffy, Dobó, Czobor, Barkóczy, Perényi atď. V 18. storočí vlastnili tu majetky Szennyeyovci a v 20. storočí biskupstvo v Košiciach. V dokumentoch sa uvádza pod názvami Nagy Géres, Nagygéres, Veľký Gýreš 1927, Veľký Horeš 1948.
Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, čo v podstate určuje charakter obce až do dnešnej doby.
Symboly obce upraviť
História obecných symbolov upraviť
Pre obec Veľký Horeš sa našli dve pečate.
Staršia známa pečať obce Veľký Horeš pochádza z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok typária z roku 1866 sa nachádza v Archíve Zemplínskej župy (maď. Zemplén megyei levéltár) v Sátoraljaújhelyi na písomnosti z roku 1880. Na pečati s kruhopisom N. (agy) GERES HELYSEG PECSETJE 1866 (Pečať obce Veľký Horeš 1866) je vyobrazený na pažiti stojaci lev s mečom. Obsah pečate je pomerne častým motívom na rodových i na erboch miest. Pravdepodobne voľba motívu bola ovplyvnená charakterom zemianskej obce v dobe vzniku pečate.
Mladšia pečať (tiež zo zdroja ako staršia) je písaná a nakoľko sa nachádza na listine z roku 1887 (prvá pečať je na listine z r. 1880) predpokladáme, že v tomto čase obec používala dve pečatidlá. V elipsovitom pečatnom poli je nápis: NAGY GÉRES KÔZSÉG PECSETJE (Pečať obce Veľký Horeš)
Moderné symboly obce upraviť
Erb, pečať a vlajka predstavujú najvýznamnejšie obecné symboly, od ktorých možno odvodiť ďalšie. Tieto symboly boli schválené 24. septembra 1997 a sú spomenuté v publikácii [4]
Erb upraviť
Návrh erbu obce vychádza z motívu na staršom pečatidle z roku 1866 so zemianskym motívom. Znamenie na historickej pečati obce Veľký Horeš má široké heraldické rozšírenie, preto návrh rešpektuje osobitosti na kresbe (lev na pažiti, bez koruny, s mečom, hriva nerozstrapatená), aby bola dosiahnutá jedinečnosť erbu medzi podobnými na Slovensku.
Erb obce Veľký Horeš má nasledovnú podobu:
- V červenom štíte na zelenej pažiti strieborný lev ozbrojený zlatou šabľou.
Vyfarbenie erbu bolo zvolené tak, aby bolo zvýšené farebné odlíšenie od podobných komunálnych erbov aspoň na Slovensku.
Pečať upraviť
Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC VEĽKÝ HOREŠ.
Vlajka a zástava upraviť
Vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého, bieleho, červeného v pomere 1:1:2:3. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Zástava obce má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer strán ale nemusí byť vždy 2:3, zástava môže byť aj dlhšia. Zástava na rozdiel od vlajky je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom.
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z konca 18. storočia. Úpravami prešiel v roku 1909. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu murovaná empora v podveží.[5] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, nárožia sú zaoblené. Veža vystupuje zo štítového priečelia vo forme rizalitu, ukončená je zvonovitou helmicou s laternou s vročením 1908.
- Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1936-1937. Autormi stavby sú stavitelia František a Štefan Tutkovitšovci. Interiér je zaklenutý valenou klenbou.[6] Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Heraldický register SR VIII. – str. 84–85
- ↑ Veľký Horeš - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Veľký Horeš - Kostol sv. Petra a Pavla [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy upraviť