Venera-10
Venera-10 (rus. Венера-10) bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venuša. Štart sa uskutočnil v máji 1975, niekoľko dní po štarte identickej sondy Venera 9. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala na obežnú dráhu Venuše a pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi pristálo na povrchu planéty.
| Venera-10 | |
|---|---|
 Venera-10 | |
| Prevádzkovateľ | ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina |
| Výrobca | ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina |
| Typ misie | planetárna sonda |
| Prelet okolo | Venuša |
| Dátum preletu | 23. október 1975 |
| Dátum štartu | 14. máj 1975 |
| Kozmodróm | Bajkonur |
| Nosná raketa | Proton-K/D |
| COSPAR ID | 1975-054D |
| Hmotnosť | 2300 kg |
| Elementy dráhy | |
| Excentricita | .8798 |
| Inklinácia | 29,5° |
| Perióda | 49,4 h |
| Apoapsida | 19,82 RV |
| Periapsida | 1,27 RV |
Konštrukcia upraviť
Orbitálna časť sondy (Orbiter) sa skladala z valcovitej časti s dvoma krídlami solárnych panelov a s parabolickou anténou s vysokým ziskom. Ku dnu valca bola pripojená jednotka s pohonným systémom, vrchol valca bol spojený s guľovitým puzdrom o priemere 2,4 m, ktoré obsahovalo pristávací modul sondy.
Zoznam prístrojov orbiteru, experimenty upraviť
- 1.6-2.8 μm infračervený spektrometer
- 8-28 μm infračervený rádiometer
- 352 nm ultrafialový fotometer
- 2 fotopolarimetery (335-800 nm)
- 300-800 nm spektrometer
- Lyman-α H/D spektrometer
- mapovanie bistatickým radarom
- CM, DM rádiové zákrytové experimenty
- trojosý magnetometer
- 345-380 nm UV kamera
- 6 elektrostatických analyzátorov
- 2 modulované iónové zádrže
- detektor nízkoenergetických protónov
- detektor nízkoenergetických elektrónov
- 3 polovodičové čítače
- 2 čítače výbojov
- Čerenkovov detektor
Prístrojové puzdro upraviť
Hmotnosť puzdra bola asi 1560 kg. Bolo vybavené fotografickým zariadením, padákom, aparatúrou pre vysielanie a príjem dát, sadou senzorov a meracích prístrojov.
Priebeh misie upraviť
Sonda odštartovala 14. mája 1975 pomocou rakety Proton-K/D z kozmodrómu Bajkonúr. Na obežnú dráhu Venuše vstúpila 23. septembra 1975 a vzápätí došlo k oddeleniu pristávacieho modulu. Samotná sonda zostala na orbite vo výške 1620 - 113 900 km a s obežnou dobou 49 hodín sa z nej stala družica Venuše.
Sonda sprostredkovávala spojenie s pristávacím puzdrom, získané údaje odosielala na Zem. Potom pokračovala v doplnkovom programe, ktorý zahŕňal skúmanie horných vrstiev atmosféry.
Pristávací modul upraviť
Dňa 23. októbra 1975 sa pristávací modul oddelil od orbitálnej časti. Pri brzdení bolo vo výške 100 km zaznamenané preťaženie 168 G. Vo výške 49 km sa oddelil padákový systém a puzdro a 25. októbra v 05:17 UT modul pristál mäkko na povrchu Venuše 2200 km od miesta, kde o tri dni pred tým pristál modul sondy Venera 9. Pristávací modul bol chladený cirkulujúcou kvapalinou. Preto vydržal pracovať na povrchu za extrémnych podmienok iba 65 minút. Zaznamenal svojimi prístrojmi atmosférický tlak 9,02 MPa, teplotu 465 stupňov, rýchlosť vetra 0,8 - 3,5 m/s. Veľa údajov poskytol i počas letu atmosférou. Rovnako ako Venera 9 odoslala na Zem čiernobiele televízne zábery povrchu Venuše. Fotografie nafotené sondou ukazujú ploché lávové kamene medzi nimi bola láva alebo iné zvetrané kamene. Naplánovaná 360° panoramatická snímka okolia nebola prevedená rovnako ako u Venery 9 kvôli problému s odstránením krytu šošovky jedného z dvoch fotoaparátov. Na Zem boli odoslané fotografie obmedzené na 180°.
Pozri aj upraviť
Zdroje upraviť
Literatúra upraviť
- LÁLA, Petr, VÍTEK, Antonín Malá encyklopédia kozmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veněra 10 na českej Wikipédii.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Venera 10 na anglickej Wikipédii.
| Predchádzajúca misia: Venera-9 |
Venera-10 | Nasledujúca misia: Venera-11 |