Verdunská zmluva

Verdunská zmluva podpísaná vo Verdune v roku 843 rozdelila Franskú ríšu na tri kráľovstvá ovládané synmi Ľudovíta I. Pobožného.

Rozdelenie Verdunskou zmluvou

Každý z bratov sa usadil v jednom kráľovstve – Lotar I. v Taliansku, Ľudovít II. Nemec v Bavorsku a Karol II. Holý v západnom Francúzsku. Lotar získal centrálnu časť územia Franskej ríše (medzi riekami Rýnom a Rhônou) nazývanu Stredné franské kráľovstvo, Taliansko a cisársky titul ako poctu. Ľudovít Nemec získal východnú časť (všetko na východ od Rýna a na severovýchod od Talianska), veľa z jeho územia sa stalo dnešným Nemeckom. Karol Holý získal západnú časť Franskej ríše, z jeho kráľovstva vzniklo súčasné Francúzsko.

Lotar zanechal Taliansko svojmu najstaršiemu synov Ľudovítovi II. v roku 844. Lotar potom zomrel v roku 855 a jeho kráľovstvo bolo rozdelené na tri časti:

1. Územie už ovládané Ľudovítom II. mu zostalo
2. Územie bývalého Burgundského kráľovstva bolo odovzdané jeho tretiemu synov Karolovi z Provensalska
3. Zostávajúce územia obsadil jeho druhý syn Lotar II., po ktorom bolo toto územie nazývané Lotharingie

Ľudovíta II. nahnevalo, keď nedostal žiadne ďalšie územie navyše po smrti svojho otca, a tak sa spojil so strýkom Ľudovítom Nemcom proti svojmu bratovi Lotarovi II. a strýkovi Karolovi Holému v roku 858. Lotar sa zmieril s bratom a strýkom krátko potom.

Lotar II. zomrel v roku 869 bez legitímnych dedičov a jeho kráľovstvo bolo rozdelené medzi Karola Holého a Ľudovíta Nemca v roku 870 zmluvou z Meerssen. Medzitým mal Ľudovít Nemec rozpory so svojimi tromi synmi. V roku 875 menoval svojho najstaršieho syna Karlomana svojim dedičom. Karol Holý, podporovaný pápežom Jánom VIII., bol korunovaný za kráľa talianskeho a cisára Svätej ríše rímskej. O rok neskôr (876) Ľudovít Nemec zomrel. Karol sa pokúsil jeho ríšu pripojiť k svojej, ale v bitke pri Andernach bol porazený a kráľovstvo východných Frankov si rozdelili Ľudovít III. Mladý, Karloman z Bavorska a Karol Tlstý.