Veronika[3] (lat. Veronica)[4] je na druhy bohatý rod z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Všetky druhy majú štvorpočetné kvety a iba dve tyčinky. Dvojpuzdrové tobolky majú srdcovitý tvar.[3] Areál rozšírenia rodu je kozmopolitný.[4]

Veronika

Veronika obyčajná – kvety.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Veronica
L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Systém upraviť

Molekulárny fylogenetický systém krytosemenných rastlín APG III (2009), izoloval skupinu rodov (Albraunia, Bacopa, Kickxia, Linaria, Penstemon, Veronica) z čeľade krtičníkovité (Scrophulariaceae) a preklasifikoval ich do čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Čeľaď bola pomenovaná podľa kozmopolitného rodu skorocel (Plantago).[5]

Taxonomicky je čeľaď skorocelovité súčasťou radu hluchavkotvaré (Lamiales), v triede dvojklíčnolistové rastliny (Dicotyledones).[5]

Analýzy DNA tiež ukázali, že veronika je parafyletický rod (skupina organizmov, ktoré pochádzajú zo spoločného evolučného predka). Na základe týchto poznatkov boli rody komplexu Veronica – veronika (na severnej pologuli), rody komplexu Hebe (na južnej pologuli), severoamerický Synthyris a Besseya a eurázijský Pseudolysimachion – veronikovec, začlenené do spoločného širšieho rodu.[5][6][7][8]

Opis upraviť

Druhy rodu veronika sú jednoročné alebo trváce byliny s poliehavými alebo priamymi byľami. Listy sú protistojné, horné niekedy striedavé. Modré, fialové, ružové alebo biele kvety vyrastajú v pazuchách listov alebo vo vrcholových strapcoch. Štvorpočetná kvetná koruna je tanierovitá alebo zvončekovitá, s krátkou rúrkou. Ku korune sú prirastené iba dve tyčinky. Plodmi sú dvojpuzdrové tobolky, na vrchole väčšinou vykrojené. Niťovité čnelky sa zachovávajú obyčajne aj na plode.[5][9][10]

Na Slovensku bežnými druhmi sú: veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), ktorá má dvojradovo chlpatú byľ, veronika lekárska (Veronica officinalis), s plazivou stonkou a oválnymi listami, veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia), jednoročná bylina so zubatými listami, veronika drchničková (Veronica anagallis-aquatica), ktorá rastie v mokradiach a pobrežných porastoch. Veronika perzská (Veronica persica) je zdomácnený druh, ktorý sa vyskytuje na narušených stanovištiach.[3] Veroniky rastúce ako poľné buriny; veronika roľná (Veronica arvensis) a veronika poľná (Veronica agrestis), sú väčšinou jednoročné.[11]

Rozšírenie upraviť

Areál rozšírenia rodu veronika je kozmopolitný, s výnimkou niektorých izolovaných ostrovov, kde bola zavlečená: Ascension, Bermudy, Galapágy, Haiti, Havajské ostrovy, Madagaskar, Maurícius, Réunion, Tristan da Cunha, Veľkonočný ostrov a ďalšie.[4]

Ekológia upraviť

Druhy rodu veronika obsadzujú stanovištia od úrovne mora až do vysoko alpínskych oblastí. Prispôsobili sa pritom širokému spektru biotopov, rôznym druhom klímy a takmer všetkým typom pôd.[5][9][10]

Počiatok a následný vývoj kladu veronika sa datuje do obdobia spred 28 miliónov rokov.[12] Extrémna variabilita v morfológii, forme života a biotopoch viedla k mnohým návrhom týkajúcim sa evolúcie a biogeografie. Štúdia zameraná na adaptabilitu jednoročných a trvácich bylinách z rodu veronika ukázala, že obe formy rastlín uplatňujú rôzne stratégie na prispôsobenie sa nepriaznivému prostrediu a sezónnemu stresu, ako je sucho, teplo, mráz, spásanie, predácia semien, záplavy, nízka konkurencia a únik pred patogénmi. Podľa výsledkov predkovia rodu veronika boli pravdepodobne viacročné rastliny. Jednoročné druhy však mali tu výhodu, že dokázali prežiť nepriaznivé obdobia v podobe semien. V dôsledku adaptácie na podobné selektívne tlaky dochádzalo postupne u ročných druhov k paralelnému vývoju morfologických znakov.[13][14]

Význam a využitie upraviť

Viaceré druhy rodu veronika obsahujú chemické látky, ako sú flavonoidy a glykozidy. Z tohto dôvodu sa vo veľkej miere využívajú v tradičnej medicíne na celom svete. Používajú sa predovšetkým ako diuretikum, na hojenie rán, liečbu chrípky a iných respiračných ochorení, ďalej na liečbu rôznych zápalových ochorení, vrátane reumatizmu, ako aj prostriedok proti hnačke.[5]

Druhy upraviť

Druhy rastúce na Slovensku upraviť

V prirodzenom prostredí z rodu veronika na Slovensku rastú (alebo historicky boli zaznamenané) tieto druhy a poddruhy[3][9][10] (pre pomenovanie druhov bývalého rodu veronikovec je tu alternatívne použité pomenovanie odvodené od názvu nového rodu, do ktorého boli začlenené – veronika a tiež ich pôvodné názvy (v zmysle Zásad)[15]):

Ostatné druhy a hybridy upraviť

Podľa súčasnej koncepcie patria do rodu veronika tieto druhy a hybridy:[4]

Hybridy

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b Sp. Pl.: 9 (1753)
  2. a b Veronica L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-07]. Dostupné online.
  3. a b c d Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. S. 246.
  4. a b c d Veronica. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-04]. (po anglicky)
  5. a b c d e f Muazaz Azeez Hasan Al-Hadeethi et al.. Morphological and Anatomical Review of Some Veronica Species from the Plantaginaceae Family [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, April 2023, [cit. 2023-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Dirk C. Albach. Further arguments for the rejection of paraphyletic taxa: Veronica subgen. Pseudolysimachium (Plantaginaceae), TAXON Volume 57, Issue 1 p. 1-6 [online]. WILEY, 01 February 2008, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Dirk Albach et al.. A New Classification of the Tribe Veroniceae: Problems and a Possible Solution [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, May 2004, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Hebe Comm. ex Juss. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. a b c Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. prvé. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 137-262.
  10. a b c Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 960-974.
  11. Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. S. 73.
  12. APW - Angiosperm Phylogeny Website [online]. University of Missouri, St Louis, and Missouri Botanical Garden, [cit. 2023-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. Jian-Cheng Wang, Bo-Rong Pan, Dirk C. Albachcorresponding. Evolution of morphological and climatic adaptations in Veronica L. (Plantaginaceae) [online]. National Center for Biotechnology Information, 8600 Rockville Pike, Bethesda, MD, 20894 USA, 2016 Aug 16, [cit. 2023-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. D. C. Albach, M. M. Martínez-Ortega and M. W. Chase. Veronica: Parallel morphological evolution and phylogeography in the Mediterranean [online]. JSTOR , 165 Broadway, New York, NY, July 2004), [cit. 2023-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. Kliment, J., Feráková, V., Goliašová, K., Hindák, F., Hindáková, A., Hodálová, I., Kochjarová, J., Kubinská, A., Lackovičová, A., Lizoň, P., Marhold, K. & Mártonfi, P. 2017. Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 39, Suppl. 1: 1–79, S. 43

Iné projekty upraviť