Veto (z lat. Zakazujem) môže byť:

  1. Pôvodne právo tribúnov v starovekom Ríme urobiť neplatným uznesenie senátu.
  2. Neskôr a dnes všeobecne: Právo prejaviť nesúhlas alebo priamo vyjadrenie nesúhlasu s uznesením, plánovaným opatrením a podobne.
  3. Ústavoprávny akt panovníka, neskôr aj hlavy štátu republík, ktorým ruší platnosť aktov iných ústavných činiteľov (napr. parlamentu) tým, že odoprie podpis na príslušný dokument (napr. zákon). Ak prezident odmietne zákon prijatý parlamentom, spravidla sa zákon vracia do parlamentu na nové prerokovanie, ktoré potom zvyčajne prebieha za prísnejších procedurálnych podmienok.
  4. V medzinárodných vzťahoch je to negatívny a blokujúci hlas štátu v určitom medzinárodnom orgáne či organizácii, napríklad právo veta všetkých stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

Podľa toho, ako dlho veto trvá, rozlišujeme dva základné typy:

  • suspenzívne veto – veto stráca svoju platnosť potom, ako sú splnené nejaké definované podmienky (napr. parlament prehlasuje veto prezidenta kvalifikovanou väčšinou)
  • absolútne veto – proces je definitívne a bezpodmienečne zastavený (toto veto napr. používa Rada bezpečnosti OSN)