Vladár (priezvisko)
Vladár je slovenské priezvisko, ktoré sa spája predovšetkým so zemanmi zo zaniknutých obcí Čerňakov a Mútna v okrese Turčianske Teplice. V súčasnosti sa najviac vyskytuje vo Veľkom Čepčíne, kde bolo aj jedno z posledných sídel rodu. (26 x).[1] Historicky sa spája aj s menom, alebo prímenom Muthnai a Mutňanský.
| Vladár | |
| Priezvisko muža | |
|---|---|
| Počet na Slovensku | 141[1] |
| Počet v Česku | 13[2] |
| Vladárová | |
| Priezvisko ženy | |
| Počet na Slovensku | 171 |
| Počet v Česku | 17 |
| Pôvod | Čerňakov pri Mošovciach (Čerňakov pri V. Čepčíne?) Mútna |
| Podľa údajov z roku | 1995 (SR), 2021 (ČR) |
| Rozšírenie na Slovensku mužské, ženské (www.slovniky.juls.savba.sk) Mapa rozšírenia v Česku mužské, ženské (KdeJsme.cz) | |
História priezviska upraviť
Pôvod turčianskych Vladárovcov je nejasný. Keď kráľ Belo IV. obdaroval zemanov, ktorí sa časom začali písať „de Muthna“ zemou na Hornom Turci, mali za svojimi menami uvedené de Churnuk. Samotní Vladárovci svoj pôvod preto odvodzujú od mesta Cernik v Chorvátskom Slavónsku.[3] Šikura však tvrdí, že najskôr ide o turčiansky Čerňakov, teraz časť Mošoviec.[4] Aby toho nebolo málo, Novák uvádza, že ide o druhý turčiansky Čerňakov, ktorý ležal blízko terajšieho Veľkého Čepčína.[5] Pôvodne sú zaznamenaní ako Muthnai, čo zodpovedá dnešnému priezvisku Mutňanský. Blažej Mútňanský bol bojovníkom v Čiernom pluku Mateja Korvína, čo mu vyslúžilo kapitánstvo na Blatnickom hrade. Keďže mal obrovský majetok a moc, začal byť prezývaný vladárom a toto sa uchytilo ako meno, ktoré si jeho potomkovia začali písať.[5]
Erb upraviť
Erbom Vladárovcov je modrý štít, na ktorom v bielej vode pláva strieborný jeleň. V rohoch štítu je zlatá hviezda a strieborný polmesiac s tvárou. Klenotom je červené srdce prestrelené strieborným šípom, z ktorého vyrastajú tri biele ľalie. Na prostrednej sedí biely holub.[5]
Známi nositelia upraviť
Referencie upraviť
- ↑ a b http://slovniky.juls.savba.sk/?w=vladar&s=exact&c=o841&d=priezviska&ie=utf-8&oe=utf-8#
- ↑ http://www.kdejsme.cz/prijmeni/Vladár/hustota/
- ↑ VLADÁR, Károly; BRÁZ, Béla. A nagycsepcsényi és muthnai Vladár család története és leszármazása. Turčiansky Svätý Martin : A Magyar nyomda nyomása, 1907. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ ŠIKURA, Ján Štefan. Zaniknuté osady v Turci. Sborník Museálnej spoločnosti slovenskej, 1932, roč. 26., čís. 1, s. 1-15.
- ↑ a b c VLADÁR. In: Rodové erby na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Martin : Osveta, 1986. 218 s. S. 159-160.