Vladimír Skovajsa (* 4. máj 1929, Nové Mesto nad Váhom – † 24. máj 2002, Bratislava) bol slovenský plavec, 13-násobný majster Československa (200 m prsia a 1 500 m kraul) a olympionik v Helsinkách 1952. Na Slovensku bol aj zakladateľom diaľkového a zimného plávania a nestorom otužovania.[1]

Účastník olympijských hier
Účastník olympijských hier
Vladimír Skovajsa
slovenský plavec, olympionik
Osobné informácie
Narodenie4. máj 1929
Nové Mesto nad Váhom, Česko-Slovensko
Úmrtie24. máj 2002 (73 rokov)
Bratislava, Slovensko
Národnosťslovenská
Roky pôsobenia1945 – 2002
Výška186 cm
ManželkaTerézia Skovajsová (od 1962)
Detisyn a dcéra
Šport
KrajinaSlovensko
Športplávanie (a zimné plávanie)
Disciplína200 m prsia
KlubSlávia UK Bratislava

Športový životopis upraviť

K bazénovému plávaniu sa dostal v rámci rehabilitácie ako chlapec. Pretekať začal v roku 1945 v klube Slávia VŠ Bratislava (od 1955 ako Slávia UK Bratislava) pod vedením trénera Ota Malého. Jeho najobľúbenejšou plaveckou disiplínou boli prsia na trati 200 m a od roku 1946 viackrát vyhral v tejto disciplíne dorastenecké aj seniorské majstrovská Česko-Slovenska. Jeho osobný rekord na 200 m prsia 2:40,8 min. bol v roku 1955 aj československým rekordom. Okrem plávania sa venoval aj vodnému pólu a v roku 1955 jeho tím Slávia UK Bratislava získal titul majstra ČSR. Počas plaveckej kariéry a aj po jej skončení bol v rokoch 1949 – 2000 inštuktorom plávania, a to hlavne v historickej bratislavskej plavárni Grössling.[2][3]

Olympijské hry upraviť

V roku 1952 sa zúčastnil XV. letných olympijských hier v Helsinkách (spolu s Ľudovítom Komadelom súťažiacim v tejže disciplíne), a to v rámci Armádneho telocvičného klubu[1], kde v pretekoch na 200 metrov prsia dosiahol čas 2:53,3 min. a skončil v rozplavbe – celkove na 35. mieste.[4]

Diaľkové plávanie upraviť

V neskoršej športovej kariére sa zameral na diaľkové plávanie, a to na trati 5 km. Príklady jeho štartov na súťažiach v rokoch 1980 – 1983 sú uvedené v publikácii[1] na strane 10. Jeho krédom v diaľkovom a otužileckom plávaní boli zásady húževnatosť – vytrvalosť – čestnosť – kamarátstvo a schopnosť deliť sa o radosť z úspechov.[1]

Zimné plávanie upraviť

Od roku 1974 sa V. Skovajsa venoval aj zimnému plávaniu. A to ako v prvom otužileckem oddiele na Slovensku (v TJ Kovo Bratislava pod návzom oddiel diaľkového ôlávania športového otužovania), tak od r. 1979 aj na súťažiach v Česku. V roku 1979 zaplával vo vode s teplotu 2°C svoj prvý „ľadový“ kilometer. A vo vyššom veku bol v roku 2000 aj pri zrode prvého slovenského otužileckého občianskeho združenia (OZ) Ľadové medvede Bratislava.

Ocenenia upraviť

Vladimír Skovajsa bol nositeľom titulu Zaslúžilý majster športu.[1]

Referencie upraviť

  1. a b c d e HLATKÝ, Radovan. Ľadové medvede Bratislava. História-osobnosti-podujatia-metodika. 1. vyd. Bratislava : Prompt, 2009.
  2. (PO). Legenda z bazénu. Štart – športový obrázkový týždenník (Bratislava: SÚV ČSZTV), 1981-01-05, roč. XXVI., čís. 1, s. 7.
  3. Tento inštruktor plávania bol postrachom niekoľkých generácií Bratislavčanov. Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS), 2020-01-02. Dostupné online [cit. 2023-10-26]. ISSN 1336-362X.
  4. Vladimír Skovajsa [online]. sports-reference.com, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online. Archivované 2008-12-19 z originálu.