Vojenská spravodajská služba (Slovensko)

Vojenská spravodajská služba bola špeciálna tajná služba, ktorá plnila úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a Štatútom Vojenského spravodajstva. Podľa zákona schváleného Národnou radou v septembri 2012 sa od januára 2013 VSS zlúčila s Vojenským obranným spravodajstvom a vytvorila jednu vojenskú spravodajskú službu s názvom Vojenské spravodajstvo. Kabinet sa okrem tohto kroku zaviazal "zamedziť úniku utajovaných materiálov a zabezpečiť rast dôveryhodnosti tajných služieb", na čo pripravuje ďalší zákon.

Činnosť

Vojenská spravodajská služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie:

• o aktivitách, ktoré vznikajú v zahraničí a smerujú proti suverenite, zvrchovanosti, územnej celistvosti a obranyschopnosti Slovenskej republiky,
• dôležité na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky o činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, zvrchovanosť, územnú celistvosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky,
• o aktivitách cudzích spravodajských služieb, terorizme, skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich utajované skutočnosti.

Vojenská spravodajská služba sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľa na plnení ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi, najmä:

• úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
• úloh na úseku ochrany utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• úloh vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Úlohy vojenskej spravodajskej služby plnia príslušníci vojenskej spravodajskej služby, ktorí sú v služobnom pomere podľa zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na plnení úloh vojenskej spravodajskej služby sa môžu podieľať aj zamestnanci v pracovnom pomere, ktorého náležitosti sa spravujú osobitnými predpismi.

Podozrenia z tunelovania

V máji 2013 dostal Denník SME anonymne vyšetrovaciu správu podľa ktorej mali riaditelia VOS Ľubomír Skuhra a VSS Juraj Šebo spreneverovať štátny majetok vojenských tajných služieb. Štát mal o peniaze prísť aj nevýhodným zaobchádzaním nehnuteľností v majetku VSS. Správa mala vzniknúť na pôde VSS za doby ministra Ľubomíra Galka (SaS) a vtedajšieho riaditeľa VSS Romana Mikulca.

Trestné podanie na základe podozrenia „zo zneužívania verejných financií a manipulácie s majetkom“ bolo na Generálnu prokuratúru podané 26. marca 2012, niekoľko týždňov pred pádom vlády Ivety Radičovej. Dokumenty mali byť poslané Róbertom Tibenským, riaditeľom VOS. Spisy však mohli byť zaslané k inému vyšetrovaniu. GP tvrdí, že k VSS „nebolo podané žiadne trestné oznámenie a ani podanie“. Materiály boli po mesiaci vrátené VOS, lebo „z obsahu spisového materiálu prokurátorovi nevyplývalo podozrenie zo spáchania trestného činu“.

Juraj Šebo, ktorý VSS riadil počas ministra Jaroslava Bašku (SMER), bol na návrh VSS preradný opäť do aktívnej služby a stal sa vojenským pridelencom v Číne. Na utorok 21. mája 2013 bolo zvolané zasadnutie parlamentného kontrolného výboru. Pred výborom má vypovedať autor správy a Roman Mikulec, vtedajší riaditeľ. Autor správy sa sám prihlásil predsedovi výboru Martinovi Fedorovi (SDKÚ-DS). Vtedajší minister obrany Martin Glváč (SMER) hodlal na vyšetrovanie osobne dohliadnuť. Svoju rezignáciu však ani v prípade preukázania pravosti správy neplánoval. Odvolať Glváča neplánoval ani premiér Robert Fico (SMER), „Čo s tým má minister Glváč spoločné?“, vyjadril sa.