Vznik Zeme je proces vzniku planéty Zem. Je to podproces vzniku planét Slnečnej sústavy.

Predpokladá sa, že v priebehu tohto procesu sa asi 99 % súčasnej hmoty Zeme nazhromaždilo za 107 až 108 rokov. Na raste Prazeme sa zúčastňovali aj malé telesá s hmotnosťou zodpovedajúcou nanajvýš jednej tisícine dnešnej hmotnosti Zeme. Veľké telesá zapríčinili už od začiatku vývoja Zeme heterogenitu jej hustoty.

K výraznej hustotnej diferenciácii prispieval najmä vzrast teploty a zahrievanie hmoty, predovšetkým ako následok rozpadu rádioaktívnych prvkov. Vyrovnávanie rozdielov v hustote vyvolalo pohyb ľahších hmôt v gravitačnom poli Zeme v smere menšieho tlaku, t. j. k jej povrchu. Ťažšie látky naopak klesali. Výsledkom tejto diferenciácie bolo utvorenie koncentricky zoradených vrstiev - geosfér, líšiacich sa chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami. V centre Zeme sa začal tvoriť zárodok zemského jadra, obklopeného zemským plášťom. Z najľahších a ľahko taviteľných zložiek hmoty, ktoré sa oddelili od zemského plášťa, vznikala zemská kôra.

V procesoch chladnutia a tvrdnutia sa z prvotnej zemskej kôry stala tepelne málo vodivá vrstva, ktorá podmienila nerovnomerné hromadenie tepla pod zemskou kôrou. V tejto etape sa tvorili prvotné oceány, resp. oceánska kôra. Prvotné štádium diferenciácie a rozlíšenie ľahších kyslejších hornín od ťažších hornín bázickejších uzatvorilo predgeologickú etapu vo vývoji Zeme.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.