Zámok Náměšť nad Oslavou

Zámok Náměšť nad Oslavou je pôvodne gotický hrad v meste Náměšť nad Oslavou, ktorý bol neskôr rodom Žerotínovcov prestavaný na renesančný zámok. V roku 1949 bol sprístupnený verejnosti a bola v ňom inštalovaná kolekcia tapisérií. V roku 2001 bol zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Náměšťský zámok

Dejiny upraviť

Prvá zmienka o osídlení miesta dnešnej Náměšte nad Oslavou pochádza z roku 1234, kedy bol ako svedok pod darovacou listinou podpísaný Budiš z Náměšte z rodu pánov z Lomnice vlastniacich Náměšťský hrad. Ďalšími majiteľmi hradu boli medzi rokmi 1399 a 1437 páni z Kravař, neskôr Matěj Švamberk zo Skviřičína (1437 – 1448), Znata z Prus a z Melic (1448 – 1455) a Ctibor Tovačovský z Cimburka (1455 – 1464). V roku 1464 sa hrad vrátil do rúk lomnických pánov a počas nasledujúcich rokov bolo okolie spustošené uhorskými vojskami, tento stav trval až do sedemdesiatych rokov.

Svadbou Libuše z Lomnice s Bedřichom zo Žerotína prešli majetky do rúk Žerotínovcov. Žerotínovci hrad prestavali na renesančný zámok a zaslúžili sa aj o presun bratskej tlačiarne do Kralic, kde potom vznikla Kralická biblia. V dobe po bitke na Bielej hore boli majetky panstva predané cisárskemu generálovi Albrechtovi z Valdštejna, ktorý ich prenechal slobodnému pánovi Janovi Křtitelovi Verdovi z Verdenberka. Verdenberkovcom majetky patrili až do roku 1733, do roku 1743 patrilo panstvo Adriánovi z Enkenvoirtu, neskôr prešlo vlastníctvo Hanušovi Leopoldovi z Kufštejna. V roku 1752 získal celé panstvo najvyšší kancelár Českého kráľovstva Bedřich Vilém Haugwitz. Rod Haugwitzovcov sa zaslúžil o ekonomický, hospodársky a hlavne kultúrny rozvoj panstva, ktoré im patrilo až do konca druhej svetovej vojny. Neskôr sa zámok stal majetkom československého štátu a do roku 1947 bol reprezentačným sídlom vlády. Od roku 1949 je sprístupnený verejnosti.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Náměšť nad Oslavou (zámek) na českej Wikipédii.