Zásedný potok
Zásedný potok[1] je potok v regióne Dolný Zemplín, na území obce Ruský Hrabovec v okrese Sobrance v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Beskydské predhorie. Ústi do Inovského potoka. Má dĺžku 2,2 km. Rád toku X.
| Zásedný potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Košický kraj |
| Okres | Sobrance |
| Obec | Ruský Hrabovec |
| prameň | Ruský Hrabovec |
| - poloha | Halagov grúň |
| - výška | 392 m |
| - súradnice | 48°50′20″S 22°22′47″V / 48,8389°S 22,3796°V |
| Ústie | Inovský potok |
| - poloha | Ruský Hrabovec |
| - výška | 306 m |
| - súradnice | 48°51′09″S 22°21′55″V / 48,8525°S 22,3653°V |
| Dĺžka | 2,2 km |
| Rád toku | X. |
| Číslo hydronyma | 4-30-05-3181 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň upraviť
Pramení v 392 m n. m. vo východnej časti územia obce Ruský Hrabovec v lesnom extraviláne, na svahu pod slovensko – ukrajinskou štátnou hranicou cca 1 km južne od lesa Halagov grúň.[2][3]
Opis toku upraviť
Zásedný potok tečie od prameňa východnou časťou územia obce Ruský Hrabovec cez lesný extravilán severozápadným smerom, mení smer na sever, preteká cez les Halagov grúň, v 331 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, preteká zmiešaným lesným i poľnohospodárskym extravilánom, v 321 m n. m. priberá ďalší bezmenný pravostranný prítok a mení smer na západ, v 319 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v 315 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok a mení smer na severozápad, preteká poľnohospodárskym extravilánom, v 306 m n. m. ústi do Inovského potoka ako jeho pravostranný prítok.
Zásedný potok patrí do okresu Sobrance v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Beskydské predhorie v geomorfologickom podcelku Ublianska pahorkatina.[4][5] Nemá dôležitejšie prítoky.[6]
Pôvod názvu upraviť
Názov vodného toku Zásedný potok má nejasný pôvod. Z adjektíva zásedný bolo po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Zásedný potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[7]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975[8]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Zásedný potok je jedinečným hydronymom (september 2022).
Referencie upraviť
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-09-03.
- ↑ Geografické názvy okresu Michalovce A34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. 89 s. S. 48, 69. 79-901-85 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 40, 79. ISBN 80-85164-17-5.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-08-28]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 125. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Zásedného potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-08-31]
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 149. Bratislava 1976. 79-002-76.