Zmluva z Nice je zmluva pozmeňujúca Maastrichtskú zmluvu o Európskej únii a Rímsku zmluvu. Bola podpísaná 26. februára 2001 v Nice členskými štátmi EÚ a vstúpila do platnosti 1. februára 2003. Agenda zaniknutého Európskeho spoločenstva uhlia a ocele bola touto zmluvou prevedená na Európske spoločenstvo.

Zmluva z Nice zmenila spôsob rozhodovania v : namiesto jednohlasného rozhodovania sa začalo hlasovať kvalifikovanou väčšinou. Ďalej zavádza tzv. princíp dvojitej väčšiny: za prijatie návrhu zákona musí hlasovať 55 percent členov Rady EÚ, reprezentujúcich 65 percent obyvateľstva. Zmluva z Nice zvýšila počet poslancov Európskeho parlamentu na 732 a prerozdelila hlasy medzi jednotlivými štátmi v Rade EÚ a v Európskom parlamente.

Väčšina prijatých opatrení mala pripraviť Úniu na prijatie 10 ďalších krajín a zabezpečiť jej akcieschopnosť do budúcnosti.