Édouard Le Roy
Édouard Louis Emmanuel Julien Le Roy (* 18. jún 1870, Paríž, Francúzsko – † 10. november 1954, tamže) bol francúzsky filozof, predstaviteľ katolíckeho modernizmu, stúpenec H. Bergsona.
| Édouard Le Roy | |
| francúzsky filozof | |
 | |
| Narodenie | 18. jún 1870 Paríž, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 10. jún 1954 (83 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Édouard Le Roy (plné texty diel autora) |
| Commons |  Édouard Le Roy |
Venoval sa matematike, paleontológii a antropológii.
Jeho starší súčasník Henri Poincaré charakterizoval jeho filozofiu ako antiintelektualistickú a nominalistickú: "Zhrňme stručne jeho učenie, ktoré vyvolalo mnohé diskusie. Veda je vytvorená iba z konvencií a len tejto okolnosti vďačí za svoju zdanlivú istotu. Vedecké fakty a a fortifiori zákony sú umelým výtvorom vedca. Veda nám teda nič nemôže povedať o pravde, slúži nám iba ako pravidlo konania."[1]
Dielo upraviť
- Sur l'intégration des équations de chaleur (1898)
- Science et philosophie (1899)
- Dogme et critique (1907)
- Une philosophie nouvelle : Henri Bergson (1912)
- Qu'est-ce-que la Science ?: réponse à André Metz (1926)
- L'exigence idéaliste et le fait de l'évolution (1927)
- Les origines humaines et l'évolution de l'intelligence (1928)
- La pensée intuitive. Le problème de Dieu (1929)
- Introduction à l'étude du problème religieux (1944)
- Essai d'une philosophie première : l'exigence idéaliste et l'exigence morale, 2 vol., posthumes (1956-1958)
Referencie upraviť
- ↑ POINCARÉ, H.: Hodnota vedy. Prel. M. Zigo. In: Antológia z diel filozofov. Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Zv. 7. Zost. I. Hrušovský – M. Zigo. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry 1967, s. 256.
Externé odkazy upraviť
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
| Predchodca Henri Bergson |
Kreslo 7 Francúzska akadémia 1945–1954 |
Nástupca Daniel-Rops |