Óon (starogr. ὠόν – óon) je typ starogréckej nádoby.[1][2]

Červenofigúrový óon, cca 420 – 410 pred Kr., Paris a Helena na štvorzáprahu, Metropolitan Museum of Art, New York

Óon, nádoba v tvare vajca s menším otvorom, s podstavcom alebo bez neho, sa používal hlavne ako pohrebný dar. Zvyčajne mal menšie rozmery (cca 5 až 10 cm) a bol zdobený jednoduchými figurálnymi scénami (čiernofigúrovými alebo červenofigúrovými) alebo ornamentami.[2] Okrem týchto malých keramických váz (datovaných od začiatku 5. stor. pred Kr.) sa v hroboch našli ojedinele aj mramorové, terakotové alebo i skutočné vajcia. V starovekom Grécku óon nebol nikdy veľmi rozšírený.[3]

Zaujímavým je aténsky červenofigúrový óon so zobrazením (dnes uložený Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku), ktoré sa interpretuje ako únos Heleny trójskym princom Paridom.[2] Tvar tejto nádoby je veľmi vhodný, pretože sa Helena podľa jednej verzie spolu Klytaimnéstrou a bratmi Kastorom a Polydeukom zrodili z vajca uloženého na brehu mora.[4]

Referencie a bibliografiaUpraviť

  1. John Boardman. Schwarzfigurige Vasen aus Athen. Mainz : Von Zabern, 1977. ISBN 3-8053-0233-9. S. 195.
  2. a b c Ritual, Oon [1]
  3. Metropolitan Museum of Art (New York, N.Y.), Carlos A. Picón, Richard Daniel De Puma. Art of the Classical World in the Metropolitan Museum of Art. New York : Metropolitan Museum of Art, 2007. ISBN 978-15-8839-217-6. S. 434. [2]
  4. Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 35.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Óon

Pozri ajUpraviť