Úšust (vrch v Oravských Beskydách)

vrch v Oravských Beskydách

Úšust (poľ. Oszus; 1 155,4 m n. m.[1][2]) je vrch v Oravských Beskydách. Leží nad Oravskou Lesnou, približne 20 km západne od Námestova.[3]

Úšust
vrch
Úšust v strede
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy Námestovo, Powiat żywiecki
Obce Zákamenné, Ujsoły
Pohorie Oravské Beskydy
Podcelok Ošust
Povodia Biela Orava, Sola
Nadmorská výška 1 155,4 m n. m.
Súradnice 49°24′32″S 19°11′12″V / 49,4088°S 19,1867°V / 49.4088; 19.1867
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Oravskej Lesnej
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa v juhozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ošust.[4] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Zasahuje na územie okresu Námestovo a Powiatu żywieckeho a katastrálne územie obce Zákamenné a Ujsoły. Samotný vrchol leží na území Slovenska, približne 200 metrov južne od hranice.[5] Najbližšími sídlami sú južným smerom ležiaca Oravská Lesná, východne situované Zákamenné a Novoť a severozápadne ležiaca Soblówka.[3] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.

Opis upraviť

Úšust je súčasťou hlavného hrebeňa, medzi sedlom Hlinka (845 m n. m.) a Bednárovou (1 093 m n. m.). Severným smerom leží Czolo (1 040 m n. m.) a Javorina (1 051 m n. m.), východne Veľký kopec (1 086 m n. m.) a Strakov vrch (978 m n. m.), južne Juríková (918 m n. m.) a západne Vysoká Magura (1 115 m n. m.), Krkoškuľa (1 024 m n. m.) a Bednárová (1 093 m n. m.).[2] Severné svahy odvodňuje potok Urwisko do rieky Sola, západnú časť Magurský potok, južnú Korytina a východnú Riečka, všetky smerujúce do Bielej Oravy.[3] Severne od vrcholu vedie značený chodník.

Výhľady upraviť

Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast, poznačený ťažbou, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných miest s nízkou vegetáciou sú viditeľné okolité vrchy Oravských, Kysuckých, Sliezskych a Žywieckych Beskýd, Oravskej Magury, Kysuckej vrchoviny a Malej Fatry, nezriedka však vidieť aj Tatry.[6]

Prístup upraviť

Na samotný vrchol nevedie značená turistická trasa, no kúsok severne prechádza značená hrebeňovka.

Referencie upraviť

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 6.
  2. a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť