Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska

(Presmerované z ÚV KSČ)

Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska (skr. ÚV KSČ; súdobé písanie Ústredný výbor Komunistickej strany Československa) bol najvyšší orgán KSČ medzi dvoma po sebe nasledujúcimi zjazdmi. Ústredný výbor volil spomedzi svojich členov najužšie vedenie strany (predsedníctvo a politbyro) a generálneho tajomníka (v rokoch 1953 až 1971 prvý tajomník). Počet jeho členov v priebehu doby kolísal, vo vrcholných dobách mal 150 členov a 50 kandidátov ÚV KSČ. Sídlo mal v Prahe. KSČ aj Komunistická strana Slovenska (KSS) od roku 1938 do konca vojny v 1945 pôsobili v ilegalite. Od roku 1948 bola KSS len organizačnou zložkou KSČ a význam Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS), ktorý bol aktívny počas vojny a SNP sa zmenšil.

Význam

upraviť

Po procese boľševizácie (pôsobenie Klementa Gottwalda po roku 1925 až 1929) bola KSČ riadená presne podľa sovietskeho vzoru a direktív Kominterny. Ústredný výbor (Центральный комитет) Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) vznikol v decembri 1917, pričom význam "Ústredný výbor" v ruštine znamenal "inštitúciu, v ktorej sa sústreďujú všetky záležitosti umožňujúce riadenie/vládnutie (управлению)".[1] ÚV KSSZ bol teda hlavný orgán strany, s kolektívnou rozhodovacou právomocou, pracujúci v súlade s tzv. leninskými princípmi demokratického centralizmu. 16. mája 1921 ustanovujúci zjazd zvolil Václava Šturca prvým predsedom KSČ. Piatym predsedom KSČ a od 5. zjazdu KSČ v apríli 1929 aj oficiálne generálnym tajomníkom ÚV KSČ bol Klement Gottwald, ktorý od roku 1925 je uvádzaný ako člen ÚV a polit. byra ÚV KSČ.[2] Vplyv a význam ÚVKSČ potvrdil napríklad 29. mája 1975 Gustáv Husák keď po zvolení za prezidenta republiky si ponechal aj funkciu generálneho tajomníka ÚV KSČ.

2. svetová vojna

upraviť

Počas nacistickej okupácie a 2. svetovej vojny v dobe Protektorátu Čechy a Morava pracoval tento orgán v ilegalite a z praktických dôvodov konšpirácie a utajenia mal vtedy len niekoľko členov.

Externé odkazy

upraviť

Referencie

upraviť
  1. А. Д. Михельсон, «Объяснение 25 000 иностранных слов, вошедших в употребление в русский язык, с означением их корней.», 1865 год
  2. Klement Gottwald | Vláda ČR [online]. www.vlada.cz, [cit. 2022-12-02]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť