Úmysel (psychológia)
Úmysel je „odhodlanie podujať sa niečo, zámer súvisiaci s motiváciou osobnosti, jej cieľmi, úrovňou ašpirácia, vôľovým konaním a pod.“[1]. Iná definícia znie: „rozhodnutie človeka uskutočniť čin a dosiahnuť určitý výsledok“.[2]
Podľa Hartla je úmysel (synonymá: zámer, intencia) vedomé rozhodnutie zamerať sa na dosiahnutie určitého cieľa, podložené motívom alebo potrebou.[3]
Podľa Lewina úmysel navodzuje stav napätia.[4]
Pri formovaní úmyslu nastáva boj motívov. V boji motívov sa hodnotia rôzne motívy a pohnútky a na základe tohto hodnotenia sa konkretizuje úmysel. Toto rozhodovanie (formovanie úmyslu) býva v bežnom živote väčšinou krátke a jednoduché, ale niekedy býva dlhé a náročné (napr. ak ide o dôležitú alebo veľmi spornú vec, je nedostatok argumentov či schopností či peňazí a pod.).[1]
Úmyselnosť (úmysel) je dôležitý prvok psychických procesov. Úmyselnosť je opakom spontánnosti.[1]
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Úmysel (psychológia)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Úmysel (psychológia)
