Úplaz (vrch v Nízkych Tatrách)
Úplaz (1 554,9 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Vernárom, približne 17 km juhozápadne od Popradu.[3] Je najvyšším vrchom geomorfologickej časti Predná hoľa.
| Úplaz | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Vikartovce, Vernár |
| Časť | Predná hoľa |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Kráľovohoľské Tatry |
| Povodia | Váh, Hornád, Hnilec |
| Nadmorská výška | 1 554,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′38″S 20°10′33″V / 48,9106°S 20,1758°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  a  z Vernára
|
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Najvyšší vrch časti Predná hoľa | |
Poloha upraviť
Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Predná hoľa.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie obcí Vikartovce a Vernár.[5] Najbližším sídlom je východným smerom ležiaci Vernár, severne sa nachádza Spišské Bystré, Kravany, Vikartovce a Liptovská Teplička a južne obec Telgárt. Vrcholovou časťou vedie severná hranica Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis upraviť
Úplaz leží v rázsoche, ktorá vybieha severovýchodným smerom z Kráľovej hole (1 946 m n. m.) k Prednej holi (1 546 m n. m.). Severným smerom leží Prostredný vrch (1 445 m n. m.) a Čertovica (1 428 m n. m.), západným Kolibisko (1 388 m n. m.), Záturňa (1 302 m n. m.) a Prášivok (1 329 m n. m.), južným Kráľova hoľa, Tri kopce (1 507 m n. m.) a Košarisko (1 268 m n. m.) a východným Popová (1 099 m n. m.) a Smrečinským sedlom oddelená Predná hoľa.[2] Vrch sa nachádza na pomedzí Liptova a Spiša a jeho svahy odvodňujú tri mohutné rieky; západnú časť Čierny Váh, južnú a východnú Hnilec a severnú prítoky Hornádu.[3] Vrchol traverzuje turistický chodník zo Smrečinského sedla na Kráľovu hoľu.[3]
Výhľady upraviť
Vrcholovú časť pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z odlesnených lokalít na svahoch je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Levočské vrchy, Kozie chrbty, Vysoké a Západné Tatry, Chočské, Stolické a Volovské vrchy a Spišsko-gemerský kras.[6]
Prístup upraviť
Vrchol traverzuje juhovýchodným úbočím modro značený chodník z blízkeho Smrečinského sedla na Kráľovu hoľu. V sedle sa križujú turistické trasy:
zelená:
- od severu z obce Liptovská Teplička a Vikartovce cez rázc. Doštianky
- od juhovýchodu z osady Pusté Pole cez Zadnú dolinu
modrá:
- od severu z obce Spišské Bystré cez Bystrú dolinu
- od juhu zo Šumiaca cez Kráľovu hoľu
červená z obce Vernár[3]
Referencie upraviť
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-08]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-08]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-08]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-08]. Dostupné online.