Otvoriť hlavné menu

Obsah

Habsburská monarchiaUpraviť

 
Štátny znak Rakúsko-Uhorska

Stadionova ústavaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Stadionova ústava

Ríšska ústava označovaná ako Stadionova ústava podľa svojho tvorcu vydaná v Olomouci 7. marca 1849 (súčasne s rozohnaním Kroměřížského snemu) bola prvou ústava platnou na území dnešného Slovenska.

Silvestrovský patentUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Silvestrovský patent

31. decembra 1851 boli zverejnené dva cisárske patenty a jeden cisársky kabinetný prípis. Tieto tri dokumenty položili formálny základ Bachovho absolutizmu.

Prvá česko-slovenská republikaUpraviť

Prvé ústavné provizóriumUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prvé ústavné provizórium

28. októbra 1918 Národný výbor česko-slovenský v Prahe vyhlásil samostatný, spoločný štát Čechov a Slovákov. Ako prvý bol prijatý zákon č. 11/1918 Zb. o zriadení samostatného štátu Česko-Slovenského. Tento zákon je tiež nazývaný Prvé ústavné provizórium.

Zákon č. 11/1918 Zb. tiež slúžil ako recepčná norma, pretože zakotvoval právnu kontinuitu s doterajšou rakúsko-uhorskou monarchiou. To znamená, že zostali v platnosti dovtedajšie právne predpisy, čo spôsobovalo nemalé problémy, keďže existovali značné rozdiely medzi rakúskym a uhorským právnym systémom.

Druhé ústavné provizóriumUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dočasná ústava

Dočasná ústava Česko-slovenskej republiky, čiže zákon č. 37/1918 schválený Národným zhromaždením (predtým Národný výbor) 13. novembra 1918, bol označovaný aj ako Druhé ústavné provizórium. Týmto zákonom sa definitívne ustanovila parlamentná forma vlády.

Ústavná listina Československej republikyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ústavná listina Československej republiky

Ústavný základ Československej republiky tvoril zákon z č. 121/1920 Zb. 29. februára 1920, ktorým sa uvádza ústavná listina česko-slovenská a samotná Ústavná listina Československej republiky. Táto ústava bola inšpirovaná najmä rakúskou decembrovou ústavou, ústavou Tretej francúzskej republiky a americkou ústavou. Niektoré jej časti tiež boli prevzaté z mierových zmlúv.

Základnými princípmi tejto ústavy boli najmä princíp suverenity ľudu, princíp parlamentnej demokracie, princíp dodržiavania základných práv, princíp trojdelenia moci. Z dnešného pohľadu sa ako najkontroverznejšia javí teória jednotného československého národa.

Ústavná listina bola v priebehu svojej účinnosti (do roku 1938) doplnená ôsmimi ústavnými zákonmi (medzi inými aj ústavnými zákonmi upravujúcimi štátne hranice s Nemeckom, Rakúskom, Maďarskom a Rumunskom). Medzi ďalšie významné zákony prijaté v tomto období môžeme zaradiť napr. zákon č. 449/1919 Zb. o ochrane Československej republiky alebo zákon č. 162/1920 Zb. o ústavnom súde.

Ústavná listina bola uplatňovaná až do 10. septembra 1938, keď došlo k podpísaniu Mníchovskej dohody. Formálne potom v podstatne pozmenenej forme až do prijatia zákona o samostatnom slovenskom štáte zo 14. marca 1939.

Prvá Slovenská republikaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ústava Slovenskej republiky (1939)

Základom asymetrického členenia Česko-Slovenska v pomníchovskom období bol ústavný zákon 299/1938 Zb. o autonómii Slovenskej krajiny. Následne 14. marca 1939 prijal Snem Slovenskej krajiny Zákon o samostatnom slovenskom štáte (č. 1/1939 Zb.).

Ústava Slovenskej republiky č. 185/1939 bola prijatá 21. júla 1939.

Česko-SlovenskoUpraviť

Ústavný vývoj 1945 až 1948Upraviť

V marci 1945 sa v Moskve odohralo stretnutie medzi česko-slovenským exilovým prezidentom Edvardom Benešom a zástupcami komunistického centra na čele s Klementom Gottwaldom, kde sa rokovalo o vytvorení novej vlády. 5. apríla 1945 bol na zasadnutí tejto vlády Národného frontu Čechov a Slovákov prijatý Košický vládny program.

Košický vládny program uznal svojbytnosť slovenského národa, uznal Slovenskú národnú radu ako reprezantantku suverenity slovenského národa. Inštitucionálne vzťahy medzi SNR a orgánmi Česko-Slovenska upravovali tzv. Pražské dohody. Prvá pražská dohoda z 2. júna 1945 ešte zabezpečovala široké autonómne práva pre Slovensko najmä v oblasti výkonnej moci, no už druhá pražská dohoda z 11. apríla 1946 obmedzovala slovenské orgány a posilňovala právomoci prezidenta a vlády Česko-Slovenska. Tretia pražská dohoda z 27. júna 1946 potom definitívne odštartovala proces centralizácie a podriaďovania slovenských orgánov ústredným.

Ústava 9. májaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ústava Československej republiky (1948)

(č. 150/1948 Zb.)

Ústava Československej socialistickej republikyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ústava Československej socialistickej republiky

(č. 100/1960 Zb.)

Ústavný zákon o česko-slovenskej federáciiUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii

(č. 143/1968 Zb.)

Slovenská republikaUpraviť

Ústava Slovenskej republikyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ústava Slovenskej republiky (1992)

Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Prijatá bola 1. septembra 1992 o 22:26 hod. počtom 114 hlasov poslancami Slovenskej národnej rady. Podpísaná bola 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade. Jej výklad a kontrolu, či je dodržiavaná, má na starosti Ústavný súd Slovenskej republiky. Novelizovaná bola celkovo 19-krát, a to ústavnými zákonmi č. 244/1998 Z. z., 9/1999 Z. z., 90/2001 Z. z., 90/2001 Z. z., 140/2004 Z. z., 323/2004 Z. z., 323/2004 Z. z., 463/2005 Z. z., 92/2006 Z. z., 210/2006 Z. z., 100/2010 Z. z., 356/2011 Z. z., 232/2012 Z. z., 161/2014 Z. z., 306/2014 Z. z., 427/2015 Z. z., 44/2017 Z. z., 71/2017 Z. z. a 137/2017 Z. z.

Pôvodný zdrojUpraviť